p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, dnes nie je príliš populárne hovoriť o morálke. Žijeme v dobe, v ktorej sa mravné hodnoty neberú vážne, dokonca sa zosmiešňujú. Žijeme v dobe, v ktorej sa hriech neberie vážne a stal sa samozrejmosťou. Mnohí sa dnes z Desatora smejú, iní ho kritizujú, nájdu sa aj takí, ktorí ho zavrhujú. Vraj - načo sú nám pravidlá, podľa ktorých aj tak nikto nežije? Také pravidlá sú vraj nanič. Skutočne už dnes nikto podľa Desatora nežije? Je to dôkaz toho, že Desatoro už neplatí a nie je v ňom pravda o nás? Našťastie aj dnes nájdeme obrancov Desatora. A to nielen zo strany veriacich ľudí, ale aj neveriacich. K Desatoru sa ľudia stále hlásia i keď nie všetci ho považujú za Bohom zjavené pravidlá. Ako jedna prednášajúca na vysokej škole o Desatoro povedala – „...nie som veriaca, ale žiadne lepšie mravné a morálne normy ako Desatoro ešte nik nevymyslel.“ Mnohí si uvedomujú, že naša spoločnosť potrebuje normy mravnosti na posudzovanie dobra a zla.  Je nutné si uvedomiť, že civ

Bratia a sestry, stalo sa Vám, že ste v živote nevedeli niekomu odpustiť, alebo ste cítili voči niekomu hnev? Mne áno. Myslím si, že každý z nás už hnev zažil a taktiež mal problém s odpustením. Ježiš nás v dnešnom evanjeliu všetkých učí, ako si máme odpúšťať. To, čo od nás chce, sa nám niekedy zdá priam nemožné. Pritom si denne toto učenie pripomíname slovami: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“… Touto modlitbou nepotvrdzujeme iba to, ako Boh odpúšťa nám, ale aj to, ako odpúšťame my. Všetci si musíme priznať, že niekedy nevieme odpustiť ani svojim najbližším. Syn nevie odpustiť otcovi, dcéra nevie odpustiť matke, brat bratovi, sused susedovi, a tak by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej… nakoniec by sme zistili, že už pár rokov žijeme v hneve. Učenie Krista o odpúšťaní bolo pre Židov niečo nové. V starom zákone platilo: „Oko za oko, zub za zub“. A hoci pre nás učenie o odpúšťaní nič nové nie je, často sa chováme tak, ako by sme o ňom vôbec nepo

Bratia a sestry, II. Vatikánsky Koncil počas svojich zasadaní sa dotkol mnoho starých problémov, ale urobil to novým spôsobom. Lebo život to je akoby stále zomieranie a rodenie sa vo všetkom. Preto i Koncil v novom svetle predstavil to, čo veríme. Náuka Koncilu sa týka predovšetkým samej Cirkvi, jej miesta i činnosti v súčasnom svete. Veľmi dôležitým dokumentom, ktorý vyhlásil Koncil je Dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen Gentium , ktorá sa končí kapitolou o Božej Matke. Jej názov znie: „O Panne Márii, Bohorodičke, v tajomstve Krista a Cirkvi“. Koncil predstavuje Božiu Matku v jej spojení s Kristom i Cirkvou. A správne, lebo tajomstvá Márie sa nevzťahujú výlučne na jej osobu, ale vzťahujú sa na jej Syna i na nás samých. Uvažovanie o tajomstvách Márie nás akosi núti k zamysleniu, či hodnoty, o ktoré sa usilujeme, sú skutočne kresťanskými hodnotami. Povzbudzuje nás k revízii nášho konania, k overeniu, či nami vybraná cesta života, skutočne vedie k cieľu, akým je nebo.

Bratia a sestry, pred niekoľkými dňami som čítal jeden príbeh – píše sa v ňom: „Lekár sklamane potriasol hlavou, pretože u pacienta sa neprejavovalo nijaké zlepšenie. Už desať dní starec vôbec nereagoval na liečbu. Vzdal sa. Akoby nemal vôľu bojovať o život. Unavený a odovzdaný osudu. Keď ho na ďalší deň lekár navštívil, znova potriasol hlavou. Ale od prekvapenia. Všetky výsledky starca sa vrátili do normálu. Starec sedel opretý o podušky a vrátila sa mu aj farba. Čo sa to stalo? Pýtal sa lekár. Včera sme sa báli o váš život. A teraz všetko zázračne funguje. Smiem vedieť, čo sa stalo? Starček sa usmial. Prisvedčil a povedal: Máte pravdu. Včera sa niečo stalo. Včera ma prišiel navštíviť vnúčik a povedal mi: „Deduško, musíš sa hneď vrátiť domov. Pokazil sa mi bicykel.“ Áno, bratia a sestry, mnohokrát ťažko hľadáme slová, ktoré by človeka presvedčili o našom záujme a láske k nemu. Nevieme čo povedať, aby sme inému naozaj pomohli. Používame prázdne frázy a slová o v

Dear Zuzana, Mark, brothers and sisters, Occasionally I serve a mass in the retirement home in Nitra town. As you enter the building, you can see a sign. Written in large font, it reads: “Only a life lived for others is worthy”. You can also read the author’s name: “Albert Ainstein”. People, who live in there are at the end of their lives. You, dear Zuzana and Mark, are both at the beginning of your lives together in marriage. Today, you surely say without any hesitation: “I want to live for you. I want to live for our future, for our children, for our family…” Sooner or later though you shall realise, that to live for others is not always so simple and easy. “Only a life lived for other others is worthy” even at times when unexpected situations come to your life. The fact we don’t see the meaning sometimes, can itself become a problem or difficulty. At times, when we scarify ourselves for others, but our love and efforts are unnoticed or unappreciated in ret

Bratia a sestry! Aj po dvoch tisícročiach je dnešné evanjelium pre nás aktuálne. Prihovára sa človeku uponáhľanému a vystresovanému… človeku, od ktorého sa čaká maximálne nasadenie… človeku pod tlakom… človeku, ktorý si nemôže dovoliť zlyhať, ak nechce prísť o kariéru… Evanjelium nám pripomína, že život človeka nie je len o tom, čo máme pred očami. Život, nie je len o materiálnom, pretože popri viditeľnej existuje aj iná dimenzia. Sféra, ktorá je neviditeľná. Je to sféra duchovná, a tá sa nedá vidieť zrakom no predsa do nej môžeme “nahliadnuť“. Súčasnosť nám ponúka kvantum možností, ako objaviť duchovno. Sú tu rôzne duchovné cvičenia, meditácie, astrálne projekcie… Otázkou však je, čo človek od takého duchovného zážitku očakáva! Chce objavovať samého seba a svoje schopnosti, alebo Boha? Podľa odpovede na túto otázku si človek aj vyberá. V dnešnom evanjeliovom príbehu dal Ježiš svojím učeníkom nahliadnuť do neba, do slávy, ktorá je pripravená a očakáva nás. P

Milí bratia a sestry, určite viete o tom, že vo viacerých krajinách Afriky zomierajú na následky hladu a podvýživy tisíce ľudí. Aj pápež František, ako sme mohli zachytiť správu spred týždňa, daroval 25 tisíc eur Organizácii pre výživu a poľnohospodárstvo na pomoc národom východnej Afriky, ktoré trpia nedostatkom potravín a hladom. Obrazy podvyživených, vyhladovaných a dehydratovaných detí, ktoré sa musia týždne pripravovať, aby vôbec nejakú potravu mohli prijať, stavajú sa nepríjemným zrkadlom 21 storočia. Táto podoba reality v nás všetkých musí podnecovať nástojčivé otázky. Tušíme, že mnohí ľudia na svete hladujú aj preto, že sa aj my často staráme len sami o seba a túžime mať stále viac… Tušíme, že by sme si práve tento príbeh o nasýtení mali čítať pozornejšie a pamätať si, k čomu nás chce viesť. My všetci máme šťastie, že sme sa narodili v časti sveta, kde o jedlo a pitnú vodu nie je núdza. Skôr naopak – máme dostatok, až nadbytok, pretože podľa štatistic