p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Milí bratia a sestry! Dnes pred sebou máme jedno z podobenstiev, ktoré je známe pod názvom:  Podobenstvo o svadobnej hostine . Ako sme počuli pozvaní odmietli prísť na hostinu. Nie je to trochu čudné? Čo nám týmto podobenstvom chce povedať Ježiš? „Predstav si, že je vojna a nikto nechodí“ . Tento citát amerického spisovateľa Carla Sundberga by sa dal použiť aj po vypočutí podobenstva:  „Predstav si, že sú sv. liturgie – a nikto nechodí.“  Pozvaní boli všetci. Cez nedeľné oznamy, informačnú tabuľu, webovú stránku, facebook, atď. No pozvaní akosi nechcú prísť. Nezdá sa nám to prinajmenšom čudné? Pozvaní hostia z podobenstva ukázali, čo je pre nich dôležité – pole a obchod… nechceli prísť, nenašli si čas. Mne sa zdá, že obchod a pole – sú smiešne dôvody. Prvotný dôvod je, že Kráľ pre nich nebol dosť dobrý, aby sa unúvali niekam chodiť. Vieme, že celé podobenstvo je o Bohu, on sám pozýva na svadobnú hostinu, chce aby sme prijali pozvanie do jeho kráľovstva. Mnohí však odmietajú

Jedna z poučiek, ktorú som sa v rámci 6 hlavných právd viery naučil na hodinách náboženstva, bola tá, že Pán Boh dobrých odmeňuje a zlých trestá. Vo svete okolo nás sa však neraz zdá, že práve tí zlí sa majú najlepšie a tí dobrí sú akoby potrestaní. Možno aj v osobnom živote ste prežili v nejakom vzťahu to, že človek, ktorému ste pomohli, voči ktorému ste boli dobrí a zachovali sa veľmi pekne, to nakoniec zneužil a podrazil Vám nohy. Podobenstvo, ktoré sme práve počuli je aj o tom, ako sa človek môže nepekne zachovať voči Bohu. Bohu, ktorý je trpezlivý, zlo netrestá hneď, necháva človeku čas. Neviem, či je možné povedať, že aj človek môže podraziť nohy pánu Bohu. Ale je isté, že dary, ktoré sme od neho dostali, bývajú zneužité. Ľudia sa stavajú na miesto, ktoré patrí Bohu a na jeho lásku odpovedajú neláskou. V takej pozícii boli kňazi a čelní predstavitelia židovskej viery, ktorí zneužívali moc danú Bohom, zabíjali Boží život v ľuďoch, odmietli a zabili napokon aj Božieho milované

Dnešná doba je taká, že mnohé rodiny žijú z výplaty do výplaty. Na druhej strane sú ľudia, ktorý holdujú bohatstvom. Inak povedané nevedia, čo s peniazmi, žijú si v prepychu. Dokonca sa tým pýšia aj v mnohých televíznych programoch. Mnohokrát si títo ľudia myslia, že keď majú peniaze, majú najväčšie bohatstvo, že môžu v živote všetko. Veľmi je mi ľúto týchto ľudí, ako sa mýlia. Práve dnešné evanjelium nám veľmi pekne vystihuje túto problematiku. Mohli by sme povedať, že mladík bol dokonalý. Dodržiaval všetky prikázania, ale jedno nevedel, nevedel sa zrieknuť svetského bohatstva, ktoré pred Bohom nemá cenu. Zlato, drahokamy, diamanty majú cenu v našom živote. Ale pred Bohom nezavážia. Tieto poklady sú potrebne v živote, ale človek ich musí vedieť používať. Problém mladíka z dnešného čítania nebolo, že bol bohatý, problémom bolo to, že na prvom miesto vo svojom živote nemal Boha, ale peniaze. Problémom mnohých ľudí v našom živote taktiež nie je to, že sú bohatí, ale to, že peniaze

Ku koncu uplynulého storočia otriasla ľuďmi tragická katastrofa osobnej lode, ktorá plávala blízko pobrežia Atlantiku. V istom momente vypukol na lodi požiar. Rozšíril sa tak rýchlo, že po niekoľkých minútach celá loď bola v plameňoch a začala sa topiť. Ľudia plávajúci na lodi hynuli v plameňoch, alebo sa topili vo vode. Medzi tými, ktorým sa podarilo zachrániť z tejto katastrofy, bola mladá dievčina. Keď počula krik: požiar, požiar! Rýchlo vybehla na palubu a v jednom momente pochopila, že alebo skočí do vody, alebo zahynie v plameňoch. Rýchlo vytiahla z vrecka ruženec, na moment pokľakla a zašepkala  Zdravas Mária , ovinula si ružencom pravú ruku a skočila do vody. Niekoľko hodín bojovala, aby sa udržala na povrchu. Po dlhých hodinách smrteľného boja ju nakoniec vylovila loď vyslaná na záchranu. Polomŕtva od zimy i nadľudského úsilia, stále držala v ruke to, čo jej zostalo z ruženca. Mnoho z neho bolo zničené a roztrhané. Krížik bol skoro vbitý do jej dlane. Keď už mohla hovoriť,

Milí bratia a sestry! Corrie ten Boom pochádzala z Holandska a bola s celou rodinou odvlečená do Osvienčimu, lebo ukrývala Židov. V tábore znenávidela strážcu, ktorý sa na ne vždy pozeral, keď išli pod sprchu. Jeho tvár sa jej navždy vryla do pamäti. Prežila hrôzu koncentráku, ale bola rozhodnutá nikdy sa nevrátiť do Nemecka. Po určitom čase ju pozvali ju do Nemecka, aby tam mala prednášku, ktorá sa týkala problému odpustenia ako ponuky Božieho milosrdenstva. Po skončení prednášky tam na svoje zhrozenie zbadala spomínaného strážcu z tábora. On ju nespoznal. Bol celkom zmenený. Jeho tvár žiarila. Corrie vedela, že by ho spoznala všade. Taká bola jej nenávisť voči nemu. Zaumienila si, že musí ihneď opustiť prednáškovú sálu, ale čo sa nestalo. Ten človek sa k nej priblížil. Nespoznal ju. Povedal jej:  „Ako je dobre, že všetky naše hriechy sú pochované na dne mora.“  Pociťovala mocnú nenávisť voči nemu. Podával jej ruku. V tom momente však počula slová, ktoré jej Pán povedal, aby vyst