p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, z dnešného evanjelia ma najviac udivuje  boháč a jeho hrozná samota. Je to čosi mimoriadne smutné. Nikto nie je taký osamelý, ako ten človek obklopený svojim bohatstvom. Rozpráva sa s číslami. Sám sa stáva číslom, peňaženkou. Už nie je človekom. Bohatstvo nie je pre neho nástrojom komunikácie s inými. Peniaze pre neho už nie sú prostriedkom k cieľu, ale stávajú sa cieľom samotným, pre ktorý obetuje všetko. Musím povedať, že tento človek je väzňom. Môže nanovo dokola budovať svoje sýpky, ale už sa mu nepodarí z nich vyjsť. Je to uzatvorený človek. Nemá budúcnosti, hoci sa mu zdá, že sa zabezpečil na mnoho rokov… Keď je vyslovený rozsudok: „Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život“,  je v skutočnosti tento človek už mŕtvy. Vyniesol rozsudok sám nad sebou. Podobenstvo ho nazýva „hlupákom“ z viacerých dôvodov: Pretože svoju bezpečnosť zakladá na vlastnení, a nie na bytí. Verí, že viac peňazí znamená viac života. Taktiež si myslí, že eg

Bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi ist noviny opisovali tragickú udalosť. Jedenásťročný chlapec spolu so svojím starším bratom išli po rušnej cesta a zrazilo ich auto, ktoré išlo neprimeranou rýchlosťou. Vodič auta, ktorý bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, utiekol z miesta nehody a absolútne sa nezaujímal o osud chlapcov, ktorých zrazil. Mladší ležal v krvi na kraji cesty. Starší, ranený a zakrvavený sa usiloval zastaviť autá, ktoré prechádzali okolo a prosil o pomoc. Tou cestou prechádzalo veľa áut, žiaľ, žiaden z vodičov nereagoval na zraneného mladého človeka, ktorý prosil o pomoc pre krvácajúceho a zomierajúceho brata. Nakoniec jeden z vodičov zastavil, poskytol im prvú pomoc a zaviezol ich do nemocnice… V dnešnom Evanjeliu Pán Ježiš rozpráva o podobnej udalosti. Okolo toho, ktorého zranili zbojníci, napoly mŕtveho človeka, prechádzal najprv „istý kňaz: videl ho a obišiel. Tak isto aj Levíta, keď prišiel na to miesto a uvidel zranenáho, obišiel ho“. Nak

Bratia a sestry, tí z Vás, ktorí ste rodičia viete, čo je to starať sa o dieťa. Koľko hodín ste museli prebdieť pri malom dieťati, koľko starostlivosti si vyžadovalo, keď bolo väčšie. Popri týchto starostiach sa nejedni z Vás triasli strachom, aby sa ich dorastajúcemu alebo dospelému dieťaťu nestala nehoda, či iné nešťastie. Áno, každý rodič ktorý má rád svoje deti vie, že sú nielen v ohrození tela ale aj duše a že do tohoto nešťastia môžu veľmi ľahko upadnúť. Dnešné evanjelium nám hovorí o strachu otca o svoju dcérku. Dievčatko bolo choré a nakoniec zomrelo. Ježiš mu v tej chvíli hovorí – neboj sa len ver! Jairousová viera musela prejsť ťažkou skúškou. Koľkokrát už niečo podobné musela prežiť naša viera, keď sme sa možno aj my prichytili pri myšlienke:  Teraz je už zbytočné modliť sa… Márne sme k Nemu volali… Je koniec…  „Len Ver“, to sa jednoducho povie, ale je to v skutočnosti tak jednoduché? Nie, nie je. Sami dobre vieme z vlastného života, že mnohokrát nie j

V uplynulom storočí urobili vo Francúzsku zaujímavý experiment. Jeden z bohatých francúzskych obyvateľov zanechal v testamente celý svoj majetok – okolo dvoch miliónov dolárov – na vytvorenia novej rasy, „ľudí gigantov“. Súd potvrdil platnosť testamentu a určil jednu štvrtinu zanechanej sumy na financovanie experimentu. Úradníci z mesta Ruen začali hľadať vzrastom čo najvyšších mužov i ženy, aby ich spojili do párov a zaistili podmienky na zrodenie potomstva. Po rokoch sa ukázalo, že tento divný experiment  skončil úplným fiaskom. Bratia a sestry, pred vyše 2000 rokmi, Boh – Človek – Kristus,  nám zanechal omnoho zaujímavejší a nádhernejší testament. On nehovorí o vytvorení ľudí veľkých telom, ale ľudí veľkých duchom – svätých. Pred chvíľou sme čítali v Evanjeliu slová Ježiša zo slávnej Reči na Hore, ktoré nás učia, akým spôsobom sa môžeme stávať duchovnými gigantmi – svätými. Kristus hovorí o ôsmich Blahoslavenstvách. Je to osem ciest k dosiahnutiu svätos

Viete, ktorý človek je najlepší? O kom dokážeme rozprávať a spomínať len dobre? Skúsme porozmýšľať… Po skúsenostiach zo stretnutí s ľuďmi som zistil, že najlepší človek je ten, ktorý zomrel. O mŕtvom hovoríme len dobre. Keď aj spomenieme niečo zlé, hneď mu to odpustíme a zasa rozprávame len dobre. Ľudová múdrosť hovorí: O mŕtvom len dobre. Ale prečo by sme nemali rozprávať dobre aj o živom? Veď i ten mŕtvy bol niekedy medzi nami živým. Keď nie je medzi nami, už hodnotíme jeho život z iného postoja? Alebo až vtedy si uvedomíme a začíname si vážiť, čo všetko dobré pre nás urobil a čo sme jeho odchodom stratili? Každý z nás má dobré vlastnosti, ktoré nám daroval Boh. Poukazujme na dobro v človekovi. Možno sme náchylní ako naše masmédiá upozorniť na najväčšie škandály, „trháky“,  „kačice“, kde, kto, čo povedal zlé… Menej nás zaujíma, kde, kto, čo dobré povedal, pomohol, ponúkol, povzbudil k dobrému. Je veľa ľudí, ktorí pomáhajú, sú dobrí. Žijú medzi nami. Zasl

Bratia a sestry, po prečítaní dnešného evanjelia o posadnutom mužovi nás môže napadnúť otázka: odkiaľ sa na svete berie zlo? Žeby sa človek narodil zlý? Bol muž z dnešného evanjelia posadnutý od narodenia? Pochádza zlo z tela? Odkiaľ to zlo pochádza? Vieme, že deti majú najradšej rozprávky, v ktorých je striktne rozlíšené dobro a zlo. Dobro zvíťazí a zlo je potrestané. Ten je dobrý a ten je zlý. Nikdy sa to nemieša. V jednej indickej bájke sa o pôvode zla hovorí: V lese sedeli štyri zvieratá, vlk, holub, jeleň a zmija. Rozprávali sa o tom, odkiaľ podľa nich pochádza zlo. Vlk hovorí: všetko zlo je z hladu. Ja keď sa nažeriem som veľmi kľudný a nikomu nič neurobím. Ale keď mám hlad, začnem trhať ovce, pošlú na mňa psov a ja začnem besniť. Všetko zlo je z hladu… Jeleň hovorí: nie, nie, to nie je pravda. Všetko zlo je zo strachu. Ja sa kľudne pasiem, niečo zašramotí, začnem utekať, všetko polámem a aj seba doráňam. Všetko zlo je zo strachu… Holub hovorí: nie

Bratia a sestry, čo znamená byť posadnutý zlým duchom? Možno poznáte filmy, ktoré dramaticky a prehnane vykresľujú posadnutie a naháňajú strach – koniec koncov, to je cieľom hororrov. Z teologického hľadiska dochádza k posadnutiu vtedy, keď diabol získa kontrolu nad osobnosťou človeka. Nie je to až také zriedkavé a  hlavne je to nebezpečné. Dnešné evanjelium rozpráva o posadnutí muža, z ktorého vyšli zlí duchovia. Dozvedáme sa o Zlom a jeho mene „pluk“ pretože ich bolo mnoho. V texte by sme mohli reagovať na mnohé veci, avšak dnes chcem poukázať na obsah slov posadnutého muža, ktoré sú aj nám mnohokrát veľmi blízke. „Čo ťa do mňa, Ježiš Syn najvyššieho Boha?“ možno, že sme si to ani nevšimli, ale veľakrát aj my sami používame tieto slova v našom živote. Veď koľko je v našom živote oblastí, keď nekričíme síce nahlas – ako posadnutý – ale v našom vnútri to kričí: „Čo Ťa do mňa, Ježiš Syn najvyššieho Boha?“ Čo Ťa do toho, ako trávim svoj čas? Čo Ťa do toho,

Bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi obletela svet správa, že kongregácia Božieho kultu vypracovala nový rituál exorcizmov. Objavili sa otázky, či  v 21. storočí ešte potrebujeme obrady na vyháňanie zlých duchov. Niektorí ľudia dokonca doslovne popreli existenciu zlého… vraj je to výmysel cirkvi na strašenie veriacich… atď. a postavili sa proti tomuto dokumentu. Dnešné evanjelium, ktoré sme počuli jasne hovorí o mužovi, ktorý bol posadnutý zlými duchmi. Ich meno bolo pluk, pretože ich bolo mnoho. Takže zlí duchovia existujú a dnešné Božie slovo to dosvedčuje. Čítal som jeden článok, v ktorom túto udalosť evanjelia vysvetľoval neveriaci psychológ. On ju zdôvodnil tak, že reakcie toho človeka museli byť dôsledkom patologických chemických zmien v jeho tele, spôsobených možno baktériami alebo vírmi, alebo vplyvom chybnej genetickej informácie. Slovom, jednalo sa tu iba o psychickú chorobu. Nič menej – nič viac. Niektorí “vedátori“nás nabádajú, aby sme neverili

Bratia a sestry! Chcel by som poukázať na šesť aspektov, ktoré nám Ježiš v dnešnom čítaní predkladá. Prvá skutočnosť, na ktorú sa Pán Ježiš sústreďuje, sú sociálne rozdiely v spoločnosti. V evanjeliu sa neuvádza, za akých okolností boháč zbohatol. Či to boli čisté praktiky alebo nie. Podľa textu vieme, že boháč nebol odsúdený za to, že bol bohatý. Odsúdený bol preto, že mal neláskavé a nemilosrdné srdce. Nedokázal prejaviť súcit, nedokázal dať zo svojho núdznemu. Pán Ježiš takisto nehovorí, prečo bol Lazár chudobný. Či vlastnou vinou alebo nespravodlivým pričinením niekoho iného. Chudobných a núdznych medzi sebou budeme mať vždy a ak je to v našich silách, máme im podať pomocnú ruku. Sociálna nerovnosť, či nespravodlivosť, tak ako aj dnes, bola aj v minulosti. Na tomto svete sú vždy bohatší i chudobnejší. Ježiš ani nepovedal, že to bude inak. Naopak! Dejiny nám potvrdzujú, že boli časy, kedy aj cirkev samotná prispela k prehĺbeniu sociálnych rozdielov