p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Mladý rehoľník mal pochybnosti, ktoré sa týkali pravidiel jeho rehole a preto poprosil opáta o ich vysvetlenie. Opát mu navrhol, aby si vyšli s člnom na blízke jazero. Nasadli a predstavený začal veslovať, ale používal iba pravé veslo. Samozrejme, že loďka nevyplávala napred, iba sa krútila dokola. Mladý rehoľník sa osmelil a začal radiť predstavenému – Otče, ak nepoužiješ obidve veslá, tak nikam nedoplávame. – Máš pravdu, synu! Pravým veslom je modlitba; ľavým je práca. Ak nepoužiješ obidve spolu, nič nezískaš a budeš sa krútiť iba okolo seba samého. Rada udelená mladému rehoľníkovi múdrym opátom je aktuálna aj pre nás. Mnohí z nás pripomínajú Martu z dnešného Evanjelia. Ona chcela urobiť doslova všetko a v celom tom svojom pobehovaní po kuchyni a službe pri stole zabudla na to, čo bolo skutočne dôležité a prečo Ježiš prišiel do ich domu. On neprišiel, aby dostal jedlo zadarmo. Neprišiel, aby ho obskakovali. On prišiel preto, aby bol práve v tom dome, medzi priateľmi a aby naplni

Bratia a sestry, často keď hovoríme o povolaní nás bezprostredne napadne povolanie duchovné. Už nás  ale  nenapadne, že všetci – či laici alebo zasvätení, vlastníme jedno spoločné povolanie, ktoré by sme mali dosiahnuť – a tým je: byť svätý. Byť svätým je naše prvoradé povolanie. Mali by sme byť k nemu vedení od útleho veku od našich najbližších, ktorí nám majú byť vzorom, príkladom… Ak veriaci a rodina ukazujú deťom a mladým, že každý kresťan patrí Bohu a je povolaný ku svätosti, potom – keď sa naučia správne rozlišovať, si môžu vybrať akékoľvek povolanie i to duchovné. Bude to jednoducho len pokračovaním života, ktorý dovtedy žili v Kristovi. Nebude to žiadna zmena, ale pokračovanie v nasledovaní Krista. Áno, zmení sa spôsob, akým tieto veci budú robiť, či už bude niekto, lekár, učiteľ, stavbár, kňaz, vodič, bude to len pokračovaním ich rastu. Jeden učiteľ mi spomínal, že často deťom v škole hovorí, že na tom, aké povolanie si vyberú, nezáleží. Záleží na t

V jednej dedinke žili dvaja rozhádaní muži. Stačila najmenšia zámienka a hneď bol “oheň na streche”. Navzájom si znepríjemňovali život a ich nevraživosť sa prenášala na celú dedinu. Raz si starejší jedného z nich predvolali a povedali mu: „Po toľkých pokusoch o zmierenie bude jediným riešením, keď sa pôjdeš pozrieť na Boha.” „Dobre, ale kam?” opýtal sa muž. „Je to veľmi jednoduché” odpovedali, „Stačí vystúpiť na tamten vrch, a tam uvidíš Boha.” Muž bez váhania odišiel v ústrety Bohu. Po niekoľkých dňoch namáhavého stúpania sa konečne dostal na vrchol. Boh ho tam čakal… Darmo si pretieral oči. Nebolo nijakej pochybnosti: Boh mal tvár jeho hádavého a protivného suseda. Nikomu neprezradil, čo mu Boh povedal, ale keď sa vrátil, úplne sa zmenil. No i napriek jeho dobrej vôli zmieriť sa so susedom, ostalo všetko postarom, lebo sused si stále vymýšľal nové zámienky na hádky. Starejší si povedali: „Bude dobre, keď sa aj on pôjde pozrieť na Boha.” I napriek jeho spupnosti

Bratia a sestry. Symbol kríža nás sprevádza od narodenia až po hrob. Už keď sme sa narodili, boli sme pokrstení a nad naším, začínajúcim sa životom, pri krste urobili kríž. Niektorí zbožní rodičia prežehnávajú svoje deti. S krížom ich vyprevádzajú na cesty a do manželstva a s krížom sa s nimi s radosťou vítajú. Kríže sú na kresťanských kostoloch, na pamätných miestach, na bohoslužobných knihách. Kríže sú na hroboch našich zosnulých. Dnes pozeráme na kríž krížov. Kristov kríž nám pripomína, prečo je kríž symbolom nielen utrpenia a smrti, ale aj nádeje a potešenia. Dnešný sviatok nám pripomína, ako veľmi v našich krížoch potrebujeme Ježiša. Evanjelista Ján hovorí, že na Golgote Ježiša ukrižovali. Je to krátke konštatovanie. Ale koľko je za touto vetou bolesti a surovosti. Kristov kríž nás učí, aby sme sa nedali oklamať zdaním o nás samých: nahý Kristus na kríži nám ukazuje holú pravdu o nás. Zároveň nás Kristov kríž potešuje, lebo musíme počítať s tým, že i jeh

Drahí bratia a sestry!  Určite ste už počuli meno svätá Mária Egyptská. Ako 12 ročná odišla od rodičov do Alexandrie. Tam stratila svoje panenstvo a začala s prostitúciou. Viac ako 17 rokov sa oddávala hriechu. Mária si myslela, že celým zmyslom života je len telesné uspokojenie. Žijúc takýmto životom raz uvidela množstvo ľudí idúcich do Jeruzalema osláviť sviatok Pozdvihnutia svätého Kríža. Rozhodla sa ísť s nimi. No nie kvôli sviatku, ale aby bolo s kým oddávať sa nerestiam. Tak sa dostala do Jeruzalema. Nadišiel sviatok Pozdvihnutia Pánovho Kríža a všetci odchádzali do chrámu kde bolo sväté Drevo. Mária išla spolu s nimi a vošla do nádvoria chrámu. Keď nastal čas svätého Pozdvihnutia, chcela vojsť s ostatnými, ale len s veľkou námahou sa dostala iba ku dverám. Snažila sa prejsť dovnútra, no ledva stúpila na prah, zastavila ju akási sila brániaca jej vojsť a zahnala ju ďaleko od dverí. Chrám prijímal všetkých, nikomu nebránil vojsť ale ju nepúšťal. Stalo sa t