p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, hnev a pomsta tvoria v medziľudských vzťahoch začarovaný kruh. Zaujímavé je, že hoci o tom ľudia dobre vedia, predsa sa dokážu hnevať, súdiť a plánovať pomstu. Dokážu to aj tí, ktorí sa hlásia ku Kristovi. Prečo? Zaiste preto, že počúvať v chráme  evanjelium a skutočne sa snažiť podľa neho žiť, sú dve odlišné  veci. Ježiš k nám  nehovorí len preto, aby sme  iba počúvali, ale najmä preto, aby sme jeho slovo uskutočňovali v živote. Žiaľ, nájdu sa aj  takí veriaci, ktorí svojmu kňazovi priamo povedia: „Otče, už nekážte toľko o tom, aby sme sa nehnevali a aby sme milovali nepriateľov. Upozorňovať ľudí, aby sa milovali navzájom nie je výmysel kňaza – je to tvrdá požiadavka samého Krista. Evanjelium nám jasne hovorí, aby sme milovali aj svojich nepriateľov a aby sme im robili dobre. Milovať, dobre robiť, modliť sa za tých, čo vás potupujú… Nie je to ľahké. Už Tertulian povedal: „Milovať priateľov – to dokážu všetci, ale milovať nepriateľa – to dokáže

Bratia a sestry, plytkosť a povrchnosť – to je to, na čom dnes mnohí ľudia zlyhávajú. Ak človek preniká do hĺbky a ponára sa do nej tak, ako to kázal Ježiš Petrovi, (Zatiahni na hlbinu),   spoznáva, akým skutočne je.   Žijeme v dobe, ktorá miluje povrchnosť. Vnímame ju okolo seba každý deň. Pestujeme povrchné vzťahy, máme povrchné záľuby, prijímame povrchné názory, radi sa venujeme povrchnej zábave a dokonca sa v spoločnosti rozmohlo aj povrchné vzdelávanie. Uvedomme si, že povrchnosť vždy vedie ku kríze. Strom, ktorý má korene len na povrchu vyvráti aj trochu silnejší vietor. Iba strom, ktorého korene siahajú do hĺbky, môže odolať aj veľkým nárazom vetra. Rovnako   je   to aj v ľudskom živote. Pokiaľ sú naše vzťahy povrchné, tak v momente, keď príde kríza, sú zničené - vyvráti ich. Pokiaľ sú naše vzťahy vybudované len na povrchu, odnesie to manželstvo, rodičovstvo, farnosť i spoločnosť. Taktiež, ak budeme mať len povrchné   vedomosti, budeme   s pravdou hneď hotoví. Dnes je

Bratia a sestry, možno ste sa už niekedy stretli s pojmom „profilovanie osobnosti“. Keď som zadal toto heslo do vyhľadávača na internete, „vyhodilo“ mi to okrem iných aj túto možnosť: „Profilovanie osobnosti je najlepší spôsob, ako spoznať človeka,  jeho správanie, jeho emocionálnu zrelosť, hodnoty, postoje, presvedčenie.  To, o čom nás dnes Ježiš učí, je svojím spôsobom tiež určité profilovanie osobnosti. Je to „profilovanie identity Jeho učeníka“. V evanjeliu Ježiš udáva niekoľko podmienok, ktoré uchádzač o pozíciu učeníka musí spĺňať.  Podmienky nasledovania a profilovania identity Ježiš konkretizuje troma príkazmi: prvý znie – „nech zaprie sám seba“. To nie je nič iné ako odmietnuť vlastné nároky a požiadavky. Svojim spôsobom: vzdať sa seba samého – toho, čo chcem ja, čo je moja vôľa – aby sa dialo to, čo chce Ježiš, aby sa diala na mne, vo mne a skrze mňa Jeho vôľa. I keď sa zdá nasledovanie Ježiša v dnešnej demokratickej spoločnosti jednoduché, predsa pokiaľ čl

Drahí bratia a sestry! V evanjeliovom texte, ktorý nám zaznel, sa nachádzajú minimálne dve zvláštnosti, ktoré by sme nečakali. Za normálnych okolností bolo v staroveku nepredstaviteľné, aby žena, ktorá dokonca ani nepochádzala zo židovského národa, prosila verejne – pred svedkami – o pomoc židovského rabína. Druhá vec, ktorá nás zaráža možno ešte viac, je Ježišovo mlčanie na prosbu kanaánskej ženy a následne Jeho necitlivá reakcia na žiadosť tejto matky prosiacej o uzdravenie dcéry. Čo si z tohto pomerne známeho evanjeliového príbehu dnes môžeme preniesť do svojich životov? Nuž, človek by sa na prvé počutie asi pohoršil nad týmto necitlivým Ježišom. Tak teraz sa vyfarbil! Kde je tá Jeho láska, milosrdenstvo a prijímanie každého? Áno, teoreticky aj takto by sa na počuté slová dalo reagovať. Ale to by bolo veľké nepochopenie tohto všetkého. Tak čo teda? Nuž v prvom rade: nie na všetky naše prosby je Pán Boh povinný odpovedať a reagovať okamži

Bratia a sestry, nepoznáme miesto ani dátum narodenia Márie. Preto na túto tému vzniklo mnoho podaní. Dávna kresťanská tradícia hovorí, že Mária sa narodila v Jeruzaleme, v blízkosti Svätyne pri severnej bráne nazývanej Ovčou. Niektorí kresťanskí spisovatelia tiež tvrdia, že ako dieťa bola obetovaná pre Svätyňu, aby bývala medzi jej múrmi, aby sa svojou prácou starala o jej krásu i poriadok ako aj preto, aby sa zúčastňovala na spevoch a modlitbách vo svätyni. Dom jej rodičov mal stáť na úbočí hory pri potoku Cedron. Joachim a Anna požívali veľkú úctu, ale ako bezdetní dlho žili sami, prosiac Boha o vytúžené potomstvo. Nikdy nepredpokladali, že slová, ktoré poznal každý nábožný Žid: „Hľa, Panna počne a porodí Syna, ktorému dajú meno Emanuel“, z Knihy proroka Izaiáša, žijúceho viac ako 750 rokov skoršie, sa vzťahujú na ich dcéru i Vnuka. Podľa zjavení Márie Agredy (1665), sv. Joachim pochádzal z Nazaretu, kde bývala jeho rodina. Bol prostým,