p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Drahí bratia a sestry, milí priatelia! Téma dnešnej nedele upriamuje našu pozornosť na posledný súd. Reči o poslednom súde v Cirkvi nezaznievajú preto, aby boli veriaci vystrašení. O poslednom súde dnes chceme uvažovať preto, lebo nám o ňom hovorí Ježiš. O poslednom súde hovorí ako o udalosti, ktorú možno na 100% očakávať a ktorá nás neminie. Môžeme to vidieť hneď v úvodnej vete: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve...“ To znamená, že sa to naozaj stane. Nie je našou vecou skúmať a zisťovať  kedy presne to bude. Svoju pozornosť máme sústrediť na to, čo sa na poslednom súde bude odohrávať a ako na tomto súde môžeme uspieť. Čo sa teda stane, keď Syn človeka príde? Príde súdiť živých i mŕtvych. Nastane konečné zúčtovanie. Ježiš nás chce svojím podobenstvom  upozorniť na to, o čo v tomto poslednom účtovaní pôjde. "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili." Ľudia, ktorý sú na okraji spoločnosti, bezmocní, chudobní, o

Jeden časopis zverejnil na svojich stránkach nasledujúci príbeh. Mladý človek sa zaplietol v istom období svojho života so “zlou partiou“. Doviedlo ho to k spáchaniu vážneho zločinu, za ktorý bol odsúdený na desať rokov do väzenia. To, že sa stal zločincom, najviac prežívali jeho rodičia, a zvlášť otec. Syn, ktorý bol doma dobre vychovaný, cítil, že im spôsobil veľkú krivdu. Preto si nebol istý, či mu to rodičia odpustia. Keď bol prepustený z väzenia, nemal sa kam vrátiť. Napísal teda list svojim rodičom. Napísal im že bude prechádzať popri ich dome. Nemal odvahu napísať: „okolo nášho domu“. Predsa tak veľmi sklamal rodičov. Prosil iba o to, aby mu dali znamenie, ak túžia, aby ich navštívil. Nech na strome pri dome vyvesia bielu zástavku. Domov cestoval vlakom a čím viac sa blížil k rodnej dedine, tým viac bol nespokojný. Neveril v akékoľvek znamenie od svojich rodičov a nemal odvahu pohliadnuť na to, čo uvidí za oknom vlaku. Konečne, keď vlak bol už blízko jeho rodného domu, so z

Vypočuli sme si podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi. Toto podobenstvo je namierené proti pýche. Už úvodné slová hovoria, že je to podobenstvo proti tým, ktorí si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali. Pýcha je všadeprítomná. Bola závažným náboženským a spoločenským problémom v Ježišovej dobe a je ním aj dnes. Prvky pýchy sa vyskytujú v každom človeku. Takže týmto podobenstvom sme oslovení všetci. Toto podobenstvo nás núti klásť si otázku: Do ktorej z kategórií patrím ja? Do kategórie pyšného farizeja alebo do kategórie pokorného mýtnika? Pri počúvaní tohto podobenstva nás to obyčajne tiahne k tomu, aby sme pýchu objavovali a kritizovali u druhých ľudí. Ale podobenstvá sú tu na to, aby sme do nich dosadzovali samých seba. V prečítanom podobenstve vidno, že aj taká čistá, svätá vec, ako je modlitba, môže viesť k hriechu pýchy. Farizej modlitbou len pripomína Pánu Bohu aký je dobrý, spravodlivý, zbožný a odsudzuje druhého človeka. Boli by ste prekvapení, koľko takých

Jeden z katolíckych časopisov uviedol na svojich stránkach zaujímavý článok na tému Anonymných Alkoholikov. Zvlášť hlboká a poučná bola výpoveď jedného z mužov, ktorému sa podarilo vyliečiť zo zlozvyku. On sa vyjadril nasledujúcim spôsobom: „Niekedy si želám, aby každý z ľudí sa stal alkoholikom, hoci len na krátky čas a aby mohol potom zvíťaziť nad týmto zlozvykom, tak sako sa to podarilo mne urobiť. Každý by vtedy mohol zakúsiť, čo to znamená byť na samom dne, a potom sa vytrhnúť z tohto dna a prežiť zázračnú duchovnú premenu. Nikto, kto to nezažil, nedokáže pochopiť ako veľmi to človeka mení. Predtým som bol pyšný. Teraz som veľmi pokorný, lebo viem aký som biedny a slabý. Predtým som bol egoista. Teraz sa usilujem milovať iných, lebo viem, ako vyzerá život bez lásky. Predtým som posudzoval ľudí a ťažko mi bolo odpustiť. Teraz sa usiluje pochopiť ich a odpúšťať, lebo viem ako ľahko je padnúť“. Podobne ako tento anonymný alkoholik stal sa úplne iným človekom vo chvíli duchovného v