p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Viete, ktorý človek je najlepší? O kom dokážeme rozprávať a spomínať len dobre? Skúsme porozmýšľať… Po skúsenostiach zo stretnutí s ľuďmi som zistil, že najlepší človek je ten, ktorý zomrel. O mŕtvom hovoríme len dobre. Keď aj spomenieme niečo zlé, hneď mu to odpustíme a zasa rozprávame len dobre. Ľudová múdrosť hovorí: O mŕtvom len dobre. Ale prečo by sme nemali rozprávať dobre aj o živom? Veď i ten mŕtvy bol niekedy medzi nami živými. Keď nie je medzi nami, už hodnotíme jeho život z iného postoja? Alebo až vtedy si uvedomíme a začíname si vážiť, čo všetko dobré pre nás urobil a čo sme jeho odchodom stratili? Každý z nás má dobré vlastnosti, ktoré nám daroval Boh. Poukazujme na dobro v človekovi. Možno sme náchylní ako naše masmédiá upozorniť na najväčšie škandály, „trháky“,  „kačice“, kde, kto, čo povedal zlé… Menej nás zaujíma, kde, kto, čo dobré povedal, pomohol, ponúkol, povzbudil k dobrému. Je veľa ľudí, ktorí pomáhajú, sú dobrí. Žijú medzi nami. Zaslúži

Bratia a sestry, po prečítaní dnešného evanjelia o posadnutom mužovi nás môže napadnúť otázka: odkiaľ sa na svete berie zlo? Žeby sa človek narodil zlý? Bol muž z dnešného evanjelia posadnutý od narodenia? Pochádza zlo z tela? Odkiaľ to zlo pochádza? Vieme, že deti majú najradšej rozprávky, v ktorých je striktne rozlíšené dobro a zlo. Dobro zvíťazí a zlo je potrestané. Ten je dobrý a ten je zlý. Nikdy sa to nemieša. V jednej indickej bájke sa o pôvode zla hovorí: V lese sedeli štyri zvieratá, vlk, holub, jeleň a zmija. Rozprávali sa o tom, odkiaľ podľa nich pochádza zlo. Vlk hovorí: všetko zlo je z hladu. Ja keď sa nažeriem som veľmi kľudný a nikomu nič neurobím. Ale keď mám hlad, začnem trhať ovce, pošlú na mňa psov a ja začnem besniť. Všetko zlo je z hladu... Jeleň hovorí: nie, nie, to nie je pravda. Všetko zlo je zo strachu. Ja sa kľudne pasiem, niečo zašramotí, začnem utekať, všetko polámem a aj seba doráňam. Všetko zlo je zo strachu... Holub hovorí: nie, nie, to nie j

Stará perzská bájka hovorí, že v istej krajine zavládol hlad. Mnoho chudobných od hladu zomieralo, ale bohatí naďalej žili v prepychu, o biednych sa nezaujímali a veselo sa zabávali. Pozerajúc na to, vládca tej krajiny vyhlásil: Za každého zomrelého od hladu, bude odsúdený na smrť jeden z bohatých. Toto nariadenie zapôsobilo rýchlo a účinne. Chudobní okamžite prestali zomierať od hladu… Bratia a sestry, aj v dnešnom svete zomiera mnoho chudobných a veľa bohatých žije v nezmyselnom luxuse. Obrovská chudoba existuje aj dnes, nie je to záležitosť čias Ježiša Krista. Prečo máme tak veľa chudobných? Pretože bohatí sa nevedia podeliť. Boháč z dnešného evanjelia nebol odsúdený do pekla preto, že bol bohatý. Možno si svoje bohatstvo tento človek nahonobil poctivou prácou… Zatratený bol preto, že si zatvoril srdce pred Lazárom. Zlé a sebecké užívanie bohatstva sa stalo príčinou jeho odsúdenia. Nedostatok lásky a milosrdenstva – to je najťažší hriech. Už desaťročia sa cel

Milí bratia a sestry! „Jedným uchom dnu, druhým von“ – myslím, že túto frázu poznáme všetci. Nakoniec, často sa s touto situáciou stretávame v každodennom živote. Či už v rodine – keď deti nevnímajú, čo im vravia rodičia a naopak – rodičia nenačúvajú svojim deťom… keď sa manželia navzájom vôbec nepočúvajú,.. v škole… na pracoviskách… jednaniach… keď sa sami snažíme predstierať, že druhých počúvame, ale v podstate nás to vôbec nezaujíma  a naša myseľ sa zaoberá vlastnými predstavami… V dnešnom evanjeliu vidíme rozsievača, ktorý seje zrno a bol by najradšej, keby každé zrnko prinieslo úrodu. Sám dobre vie, že pri sejbe sa zrno nesie vzduchom a môže sa dostať aj tam, kde pre rast nie sú dobré podmienky. V čom je teda najväčší problém pri sejbe? Je v rozsievačovi? Nie, rozsievač  je pracovitý a poctivo rozsieva zrnká. Vieme, že rozsievačom je Boh a zrnko je Jeho slovo.  Je potom chyba v zrnku? Rozhodne nie, pretože pochádza od Boha. Problém nie je v rozsievačovi

Bratia a sestry, americký spisovateľ Carl Sandburg napísal: „Život je ako cibuľa: lúpeš šupku za šupkou a niekedy si pritom zaplačeš.“ Je to tak – každý z nás pozná rôzne podoby trápenia a smútku. Všetci pociťujeme prejavy bolesti ktorú nám pripravili iní, alebo aj my sami. Je nám jasné, že existujeme vo svete, ktorý nie je ideálny a zažívame bolesti, sklamania,  neúspechy. Náš svet naozaj môžeme nazvať „plačúcim údolím“. Všetci žijeme na zemi, nie na nebesiach. Žijeme na zemi, na ktorej platia určité zákony. V tomto svete aj my kresťania nesieme zodpovednosť za hodnoty duchovné i materiálne a taktiež všetko, čo sa vo svete deje, je predmetom nášho záujmu. „Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete…“, hovorí Kristus svojmu Otcovi. Určite poznáme slová dnešného Evanjeliového textu – sú z Ježišovej modlitby, ktorou sa prihovára za nás u svojho Otca. Ježiš vie, že odíde z tohto sveta, ale nezabúda na nás, ktorí tu ostávame. Jeho slová sú pre nás zároveň otvorenou