p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry,  dnes by som chcel začať otázkou: Máte radi filmy, ktoré boli natočené podľa skutočnej udalosti? Ja osobne áno. Viac ma zaujmú a niekedy sa pozastavím nad tým, čo všetko sa v živote udeje. Takýmto pravdivým príbehom bolo aj stretnutie Ježiša Krista so ženou samaritánkou. Evanjelium hovorí o reálnych skutočnostiach tej doby - o obyčajoch, ktoré boli medzi židmi a samaritánmi v tom čase zaužívané a o postavení jednej ženy, ktorá istú časť svojho života nezvládla. Celá udalosť je skutočná - reálna - je naozaj zo života. Tento príbeh samaritánky je prepojený aj s naším svetom, s našimi vzťahmi a nezvládnutými  životnými situáciami. Je mnoho ľudí, ktorí tak ako žena z evanjelia, aj dnes priznávajú:  „nemám muža...ženu..." a Kristus aj im chce povedať - lebo si mala -mal „dvoch, troch...“ a ten alebo tá, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž...nie je tvoja žena... Tak, ako žena z evanjelia, treba priznať, že tento spôsob života nie je v poriadku. Kr

Drahí bratia a sestry,  chcete byť zdraví? Samozrejme - na takúto otázku nemôžeme čakať inú odpoveď, než áno. Veď chorý človek netúži po ničom inom. Sami to tiež dobre poznáme aj zo svojho života, keď sme my, alebo naši blízki bojovali s chorobou. O čo viac je táto túžba súčasťou každodenného života niekoho, kto dlhé roky bojuje s nejakým postihnutím! A predsa - presne túto otázku položil Kristus chorému mužovi. V edel, že tento človek bol dlhé roky nemocný. A zaujímavé na jeho odpovedí je, že na ňu vlastne neodpovedal. Iba sa posťažoval. Chorý odpovedal:   „Pane nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“   Na prvý pohľad je to trochu netypická odpoveď, ale  aj dnešný človek mnohokrát odpovedá, ako chorý z evanjelia. Možno by mnohí aj dnes odpovedali na Kristovu otázku rovnakým spôsobom: Pane, rodina sa o mňa nestará... syn – dcéra o mňa nemajú záujem.. Alebo: nemám ani na lieky... môj plat, dôchodok je tak

Bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi sa v jednej dedine na Slovensku odohrala dosť nezvyčajná príhoda. Istý človek cestoval z práce domov a v autobuse si vypočul rozhovor spolucestujúcich o smrti muža, ktorého meno sa zhodovalo s menom jeho švagra. Úplne ho to vzalo, a tak sa ponáhľal so smutnou správou domou. Manželke oznámil, že jej zomrel brat. Rýchlo cestou kúpili smútočnú kyticu a ponáhľali sa na večerné modlenie pri zosnulom, ako bolo zvykom v tejto oblasti. Celí zronení prišli k domu dotyčného a zazvonili pri dverách. Boli úplne v šoku, keď im domnelý nebožtík otvoril dvere a veselo ich privítal… Vieme si celkom dobre predstaviť, ako nepríjemne sa cítili pri tomto stretnutí – veď určite sa už každému z nás v živote stalo  niečo nepríjemné. Takáto, na prvý pohľad „nemilá“ situácia, sa stala aj v dnešnom evanjeliu. Je Veľkonočné ráno a ženy prichádzajú ku hrobu pomazať telo Ježiša Krista. S úžasom zisťujú, že Ježiša tam niet. Museli byť šokované, keď z úst

Bratia a sestry! V istej rodine sa   vždy  pred jedlom pekne pomodlili. Raz sa nahlas modlil otec, druhýkrát matka, inokedy boli vyzvané deti... Jedného dňa sa malý synček opýtal: „Ocko a prečo sa stále pred jedením modlíme?“ A otec odpovedal: „No, modlíme sa, lebo, lebo... pretože sme sa vždy modlili a už sa nevypytuj a jedz, lebo ti vychladne polievka!“ Boli časy, keď všetko čo sa v cirkvi dialo, bolo „sväté“ alebo tabu. Jednoducho sa o ničom nediskutovalo. Samozrejme, že vždy jestvovali aj „Tomášovia“ – ľudia, ktorí mali „chrobáka“ v hlave – mali svoje otázky, ale nik im na ne neodpovedal. Množstvo nedotknutých tém, nevyriešených problémov a často i necitlivý prístup k týmto ľuďom spôsobilo, že mnohí  opustili cirkev a  zanevreli aj na Boha. Nechcem obhajovať nemožné – t. j. úsilie úplne pochopiť Boha ľudským rozumom. Ani dnešný príbeh z evanjelia sv. Jána nepojednáva o náboženských špekulantoch - o ľuďoch, ktorí sa chcú zmocniť Boha vlastným poznaním, ale patrí

Milí snúbenci Matúš a Oľga, drahí rodičia, rodina, bratia a sestry! Víno patrí k obľúbeným nápojom mnohých ľudí. Nejeden z nás si dá po obede - či večeri, pohár dobrého vína. Ale skôr, než sa víno dostane na stôl, potrebuje čas - potrebuje dozrieť v sudoch, aby získalo tú pravú chuť. Aj dnešné Jánovo evanjelium rozpráva o víne na svadbe v Káne Galilejskej. Pán Ježiš tam premenil vodu na víno a mladomanželom tak vyriešil problém s jeho nedostatkom.   Podľa evanjelia boli na svadbe v Káne dva druhy vína.  Čo nám tým chce evanjelium povedať? Alebo, aký má zmysel dnešné evanjelium aj pre vás - Matúš a Oľga? Prvé víno, ktoré bolo na svadbe podávané, vzniklo prirodzeným spôsobom. Hrozno dozrelo, obrali ho, lisovali, šťava pomaly vykysla a prirodzene sa zmenila na víno, ktoré snúbenci ponúkli na svojej svadbe. Druhé víno prirodzeným spôsobom nevzniklo; bol to zázrak. Vzniklo z vody. Nezaobstarali si ho mladomanželia, ale postaral sa oň Ježiš. A čo je najdôležitejšie

Christos Voskrese! V jednom Thajskom chráme, ktorý leží asi 120 km od Bangkoku, mnísi ponúkajú nový život. Stojí iba 4 eurá. Za 4 eurá tam mnísi usporadúvajú masové pohreby pre všetkých, ktorým sa zdá, že ich život nie je šťastný a chcú sa šťastnejšie narodiť. V pohrebnej miestnosti sa nachádza 9 rakiev, do ktorých sa záujemca symbolicky vystrie a tvári sa, že je mŕtvy. Mnísi potom pri týchto „fiktívne mŕtvych ľuďoch“ svojimi modlitbami odháňajú a pochovávajú nešťastie. Po chvíľkovej smrti, pri ktorej sú zlé zážitky a nešťastie z doterajšieho života pochované, prichádza znovuzrodenie šťastia, úspechu a zdravia… Cez všedný deň takto pochovajú asi 120 ľudí. Bratia a sestry, ľudia po celom svete majú potrebu odohnať od seba nešťastie a smolu a pochovať bolesť, smútok a zlo. Preto im prídu vhod aj takéto pokusy. Každý z nás by mohol v živote niečo “pochovávať”. Každý z nás má svoje vlastné traumatické skúsenosti, problémy, neúspechy, bolesť telesnú i duš

Istý mladý muž musel počas 2. svetovej vojny v Nemecku narukovať a bol poslaný na ruský front. Po bitke pri Stalingrade doručili jeho rodičom úradné oznámenie, že ich syn padol v boji. Táto správa zarmútila celú rodinu. No pár týždňov po skončení vojny sa k nim dostala iná písomná správa: “Som živý!” …a nasledoval list, ktorý túto neuveriteľnú novinu potvrdil. Mladík bol do zoznamu padlých v boji zapísaný omylom. V skutočnosti sa dostal do sovietskeho zajatia, ale bol stále nažive. Nakoniec bol zo zajatia prepustený a mohol sa stretnúť so svojou rodinou… Bratia a sestry, podobne ako rodina mladého vojaka, aj učeníci si mysleli, že Ježiš je mŕtvy. Aj k nim došla tá hrozná správa. V piatok prehral svoj boj s krížom a oni sa s tým pomaly začali zmierovať. Naraz, úplne nečakane, príde nová správa: Je živý! Ježiš žije! Vo veľkonočné ráno ako blesk z jasného neba sa zjavuje anjel a zvestuje veľkonočné evanjelium. Udalosť, ktorej svedkom nemohol byť nikto z ľudí,