p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, posolstvo o Božom odpustení radi prijímame a neraz aj zneužívame. Výzva, aby sme aj my odpúšťali druhým, nám však pripadá mimoriadne ťažká. Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi sa týka práve tejto výzvy. Príbeh v tomto podobenstve je celkom jednoduchý. Sluha dlhoval kráľovi veľmi veľa peňazí. Pán ho chcel predať do otroctva, ale sluha ho úpenlivo prosil o odklad. Pán sa zľutoval a urobil dokonca ešte viac, ako žiadal sluha: odpustil mu dlh. Sluha mal kolegu, ktorý mu dlhoval zanedbateľnú sumu peňazí. Keď ho dlžník požiadal o strpenie, nebol ochotný poskytnúť mu odklad a dal ho uväzniť. Keď sa pán dozvedel o nemilosrdnom čine sluhu, zrušil svoje odpustenie, nepripustil ani odklad a hneď pristúpil k trestným sankciám. V tomto podobenstve vyjadril Pán Ježiš závažné myšlienky o odpustení, ktoré si nám treba uvedomiť. Ten pán, ktorému bol sluha dlžný veľké peniaze, zobrazuje Pána Boha. Sluhovia - to sme my, ľudia. Voči Bohu sme veľkými dlžníkmi. Zveril n

Drahí bratia a sestry! Annite Rodotelová v svojej knihe spomína túto myšlienku: Človek, ktorý si uvedomil svoju slabosť a obrátil sa k Bohu s prosbou o pomoc, nikdy nepadol. Naopak, len ten utrpí porážku a podľahne, kto dôveruje iba svojej sile a myslí si, že on pokušeniam odolá a vydrží ich. V živote je každý z nás vystavený pokúšaniu a mnohokrát pokušeniu podľahneme. Niekedy nás pokušiteľ vhodí do "ohňa", alebo do "vody". Je tu však pre nás niekto, kto nepadol a obstál: Ježiš. A v ňom je naša záchrana, naše víťazstvo nad hriechom. Ježiš Kristus chce zlomiť pôsobenie zlého ducha aj v nás. Dnes nám povedal, čo môžeme urobiť my: viac sa postiť a modliť. Lebo tam kde vládne hmota a poživačnosť (konzumizmus), kde niet sebazáporu, tam kde sa s Bohom nehovorí, tam je viera  slabá, alebo žiadna - nemá tam miesto. O modlitbe sme už niekoľkokrát uvažovali. Vieme, prečo ju Ježiš ponúka ako liek. Modlitba je rozhovor s Bohom. Osobný kontakt s Otcom, kto

Mt 14, 31 „Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" Bratia a sestry! Možno ste už počuli príbeh, ktorý hovorí o dvoch žabách, ktoré padli do mlieka. Obidve sa ocitli na dne nádoby. Jedna z nich bola pesimistka a hneď si povedala: ja tu zomriem, toto je koniec všetkého. Prečo sa to stalo práve mne? Prečo sa mi v ničom nedarí? V týchto svojich pochmúrnych myšlienkach aj zomrela. Tá druhá žaba bola optimistka a povedala si: ja sa odtiaľ dostanem, aj keby čo bolo. Nepatrím na dno, musím ešte žiť, keď sa posnažím, tak sa zachránim. Z celej sily začala mykať nožičkami. Nevzdávala sa. Nakoniec sa z mlieka vytvorila hrudka masla a žabka sa dostala z nádoby von. Ako zmýšľame my? Občas sa totiž každý z nás ocitne na dne. To dno je pre niekoho choroba, strata zamestnania, alebo nevydarené vzťahy... niekedy je toho priveľa. Dôležité však nie je v akej oblasti sme sa ocitli na dne, ale ako sa dostaneme von. „Dno“ života totiž využív

Drahí bratia a sestry! Dnešné evanjelium, ako sa na prvé počutie zdá, nehovorí iba o jednom zázraku,  ale hneď o dvoch. Prvým zázrakom bolo rozmnoženie chleba a ryby. Tento zázrak sa v našich životoch opakuje každý rok. Každý rok môžeme pozorovať zázračné rozmnoženie chleba. Vždy, po sejbe zrna do zeme a jeho dozretí, zberáme počas žatvy mnohonásobne viac ako sme zasiali. Tento zázrak rozmnoženia chleba na našich poliach je pre nás taký obyčajný, že ho už ani nevnímame. A predsa je to jeden z veľkých darov nášho Boha. Druhý zázrak, ktorý nie je taký očividný, je zázrak delenia sa. Kristus a apoštoli sa napriek tomu, že aj pre nich samotných to bolo málo, vedeli podeliť. Tento zázrak „delenia – spolucítenia“ sa v našich životoch možno neopakuje až tak často. O prvých kresťanoch sa hovorilo, že sa delili o všetko. Mali všetko spoločné. Dokonca robili zbierky pre chudobných. Platí to aj dnes o nás? Ak by som povedal, že nie, tak by som klamal. Pretože aj dnes robíme zbierky