p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi obletela svet správa, že kongregácia Božieho kultu vypracovala nový rituál exorcizmov. Objavili sa otázky, či  v 21. storočí ešte potrebujeme obrady na vyháňanie zlých duchov. Niektorí ľudia dokonca doslovne popreli existenciu zlého... vraj je to výmysel cirkvi na strašenie veriacich... atď. a postavili sa proti tomuto dokumentu. Dnešné evanjelium, ktoré sme počuli jasne hovorí o mužovi, ktorý bol posadnutý zlými duchmi. Ich meno bolo pluk, pretože ich bolo mnoho. Takže zlí duchovia existujú a dnešné Božie slovo to dosvedčuje. Čítal som jeden článok, v ktorom túto udalosť evanjelia vysvetľoval neveriaci psychológ. On ju zdôvodnil tak, že reakcie toho človeka museli byť dôsledkom patologických chemických zmien v jeho tele, spôsobených možno baktériami alebo vírmi, alebo vplyvom chybnej genetickej informácie. Slovom, jednalo sa tu iba o psychickú chorobu. Nič menej - nič viac. Niektorí “vedátori“nás nabádajú, aby sme neverili v dobrých an

Bratia a sestry, hneď v úvodu treba upozorniť, že v evanjeliu pred sebou nemáme doslovný popis neba a pekla. A už vôbec v ňom nehľadajme to, čo nás čaká po smrti. Podobný príbeh o tom, že po smrti sa má chudák dobre a boháč zle, si rozprávali už v starovekom Egypte . Podobný príbeh rozprávali aj židovskí rabíni.  Pán Ježiš tento príbeh nezopakoval preto, aby nám povedal ako sa budeme mať po smrti, ale ako máme žiť tu a teraz. To, čo je na Ježišovom podobenstve originálne, je jeho záver, ktorý sa týka výlučne tohto života. Boháč žiada o zázračnú záchranu svojich bratov a Abrahám mu vysvetľuje, že všetko dôležité im už bolo povedané.  Na začiatku evanjelia sa pred nami objaví boháč, ktorý má všetko, čo človek môže od života žiadať. Všetko, po čom túžil, si mohol dovoliť. Poctivo získané bohatstvo sa považovalo za Božie požehnanie. Zo starozákonného pohľadu nie je možné tomuto bohatému človeku nič vytknúť. Okrem toho, že sa dobre obliekal a jedol, sa o ňom nedozvedáme nič v

Bratia a sestry! Dnešné podobenstvo, ktoré sme práve počuli končí otázkou: „nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ Rozmýšľajme aj my nad tou otázkou, ktorú Ježiš adresuje nám všetkým. V dnešnej dobe sa v celej Európe veľa hovorí o emigrantoch. Často sa aj my na túto tému vyjadrujeme, bohužiaľ veľakrát počujeme na ich adresu negatívne veci. Avšak, čo si chcem všimnúť na kresťanských emigrantoch je to, že nám všetkým ukazujú, ako Európa zanechala svoje kresťanstvo. Kardinál Schönborn hovorí, že naše kresťanské dedičstvo sme premárnili. Podobáme sa na syna, ktorý premárnil vzácny majetok svojho otca, vzácne kresťanstvo. Zrazu zisťujeme, že nám tu chýba niečo ľudské, náboženské, pohľad viery. A teraz sa čudujeme, ako to v Európe vyzerá. Ako píše Patrick Buchanan v knihe Smrť Západu, dni Európy sú zrejme zrátané, pretože kresťanstvo tu umiera; Európske národy sa zriekajú svojho kresťanského dedičstva, strácajú vieru a tým strácajú chuť do

Drahí bratia a sestry! Pri vykopávkach v Egypte, našli archeológovia  v jednom z hrobov za hrsť zrniečok zbožia. Hrob i zrná boli staré okolo 5000 rokov. Niekoľko zŕn vložili do zeme a poliali vodou. Na veľké prekvapenie z nich vzišli zo zeme zelené rastlinky. Zrniečka si aj po niekoľko tisícročí zachovali silu rastu. V dnešnom podobenstve o rozsievačovi Ježiš triezvo a realisticky predstavil osudy Božieho slova v ľudských srdciach.  V obrazoch, ktoré vykreslil, sa môže spoznať každý človek a dodnes nestratili význam. Ježiš posiela svojich apoštolov a ich nástupcov do celého sveta, aby hojne rozsievali semeno Božie slovo do ľudských sŕdc. Avšak ľudské srdcia sú niekedy ako tá tvrdá a suchá zem, a tak len máloktoré sa ujíma. Máloktoré padne do dobrej zeme. Prečo sme my ľudia takí nepochopiteľne ľ

Niekoľko desiatok hodín po skončení vojny v Perzskom zálive, jedna z matiek, ktorej syn bol vo vojne, dostala tragickú správu: že jej syn bol zabitý počas jednej akcie. Šok bol taký veľký, že táto matka začala plakať. Po návrate domov smútila a plakala. Nad ránom zvonil telefón, keď zdvihla slúchadlo, na druhej strane počula hlas svojho syna: „Mama, to som ja, tvoj syn! Som živý!“ Zaskočená touto zázračnou správou, nemohla tomu uveriť. Syn musel trikrát zopakovať, že žije, že bol iba vážne ranený, že jeho životu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a že zakrátko sa vráti domov. Počas celého tohto rozhovoru matka plakala. Predtým to boli slzy smútku a zúfalstva, teraz zasa to boli slzy radosti a šťastia. Táto udalosť nám pripomína inú, ešte krajšiu a radostnejšiu udalosť, menovite tú, ktorá je opísaná v dnešnom Evanjeliu. V bráne mestečka Naim Pán Ježiš stretol pohrebný sprievod. Niesli chlapca do hrobu, jediného syna istej vdovy. Ťažko si je pred