p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, život je pestrý, a pestrá je aj škála jednotlivých povolaní. No nie je ľahké každému porozumieť. Najlepšie ich chápu tí, ktorí sa v nich nachádzajú - pretože iné je povolanie žiť a iné je o ňom hovoriť. Aj Ježiš si povolal spolupracovníkov. Ako evanjelista uvádza, boli to obyčajní rybári. Niektorí mali rodiny, niektorí boli slobodní... Kristus prostredníctvom nich zabezpečil pokračovateľov evanjelia. Tak, ako si vybral obyčajných mužov, tak aj dnes povoláva nás. Toto pozvanie - alebo povolanie - sme prijali, keď sme boli pokrstení. A ak dnes chceme rozmýšľať nad povolaním, určite si treba uvedomiť, že najviac rozšíreným je povolanie do manželstva. Práve preto sa obvykle pýtame: do manželstva, alebo niekde inde? Manželstvo - bez tohto povolania by sme nemali rodinu, v ktorej väčšina z nás vyrastala. Rozhodovanie by určite nemalo byť na úrovni, že keď nie “niekde inde“, tak do manželstva. Aj pre toto povolanie je potrebné rozhodnúť sa vedome. Práve tu je v

Kráľ Ľudovít XIV., videl v jednu nedeľu, že kaplnka vo Wersailles je skoro prázdna. Udivený sa spýtal na dôvod biskupa Fenelona. A biskup odpovedal: “Dnes ráno som utrúsil poznámku, že ty, kráľ, neprídeš na Svätú Omšu. Chcel som sa presvedčiť, koľko tvojich dvoranov prichádza na Svätú Omšu kvôli Kristovi, a koľkí iba kvôli tomu, aby sa páčili tebe, kráľ. Bratia a sestry, či aj dnes neprichádzajú niektorí do kostola len preto, aby sa stretli so známymi, priateľmi, zo zvyku, z poslušnosti, či len aby ukázali svoje nové šaty? Vďaka Bohu, že nechýbajú aj dobré príklady medzi nami. Takým príkladom je aj výpoveď mladej ženy, ktorá hovorí o ťažkostiach, ktoré musí prekonať, keď ide na nedeľnú Svätú Liturgiu – Omšu. Ale hneď dodáva: “Predsa Ježiš čaká na mňa a iba to je podstatné. Niekedy si aj pomyslím – nemám čas… ale okamžite mi napadnú slová Ježiša:  Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše  (Mt 6, 33). Vidím, že deň,

Milý Adam, Alex, drahí rodičia, krstní rodičia,  príbuzní, bratia a sestry! Adam a Alex máte vo svojom okolí niekoho radi? Koho? Mamu, otca, brata, sestru, starých rodičov, kamarátov v škole? Samozrejme, že obaja máte okolo seba rodinu a priateľov, ktorých máte úprimne radi Ak ich máte radi, už ste im niečo aj darovali? Napríklad, ak mala mama narodeniny, dali ste jej darček? Ja verím, že áno. A určite ste aj vy dostali darček, ak ste mali sviatok… Lebo darčeky dostávame od ľudí hlavne preto, že nás majú radi. Viete, každý človek ak má niekoho skutočne rád, alebo mu chce poďakovať za pomoc, tak ho niečím obdaruje – darčekom alebo inou pozornosťou. Tak isto aj vaši rodičia – navzájom sa pri rôznych príležitostiach obdarúvajú na znak toho, že na seba myslia a milujú toho druhého. Adam a Alex, pred deviatimi rokmi Vaši rodičia prijali veľký darček. Viete, čo to bolo? Boli ste to vy. A pár týždňom po vašom narodení, vám tiež Cirkev za účasti vašich krstných rodičov

Bratia a sestry,  Katolícka cirkev dnes oslavuje. Oslavuje svoje narodeniny, svoj zrod. K tomu musím dodať to, že zrod cirkvi nenastal v tichosti. Práve naopak! Znaky procesu boli viditeľné i počuteľné. Nedalo sa prehliadnuť, že niečo výnimočné sa udialo.  Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.   I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.    –  tak to pre nás zaznamenáva evanjelista Lukáš, ktorý je autorom spisu Skutky apoštolov. Po udalostiach, ktoré sme počuli v prvom čítaní, učeníci boli zapálení pre Krista. Akoby boli vo svojej viere opätovne naštartovaní. To spôsobilo, že už sa viac nemôžu uťahovať pred svetom a skrývať v strachu o svoj život. Musia ísť s pravdou von. Čo dnešný sviatok prináša nám? V prvom rade odvahu -  aby sme mali odvahu vyjsť von. Prestať kresťanstvo a vieru v Krista vnímať ako vec súkromnú, či kostolnú! Vieru v Boha, ani Boha samotného nemož

Drahí bratia a sestry, dnešné evanjelium, ktoré sme si prečítali, sa nazýva Ježišova veľkňazská modlitba. Ježiš Kristus sa pred svojím umučením a smrťou modlil k Bohu Otcovi. Modlil sa celou svojou bytosťou – On sám sa stal modlitbou. Za koho sa Ježiš modlí svoju veľkňazskú modlitbu a o čo Boha Otca prosí?  Zásadnou črtou jeho modlitby je sláva Otca a Syna. Ježiš sa modlí za seba, za tých, ktorých mu Otec bezprostredne zveril a nakoniec za pokolenie vyznávačov – teda aj za nás, za budúcu Cirkev, lebo pre neho nie je nič dôležitejšie  ako naša spása.  Prosí Otca, aby sme boli jedno v láske, aby sme mali v sebe radosť a aby bola úplná. Toto je to, čo chce Ježiš pre nás. To je to najdôležitejšie, čo potrebujeme pre náš život – našu existenciu. Ježiš túži po spáse každého človeka…. Je na mieste pozrieť na seba a uvedomiť si, po čom v živote túžime my, alebo o čo prosíme… Môžu stačiť „veci“ tohto sveta, aby naša „radosť bola úplná“ ? Bohu nemožno predkladať prosby b