p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, v dnešnom podobenstve, ktoré sme počúvali, Kristus veľmi triezvo a realisticky predstavil nás ľudí – naše srdcia. V štyroch obrazoch, ktoré zároveň vysvetľuje, sa môžeme spoznať aj my. Každému z nás sa treba zamyslieť a pýtať sa: aké je moje vlastné srdce? Dobre vieme, že aj v dnešnom svete sa neustále ohlasuje Božie slovo – Evanjelium. A nemôžeme sa tváriť že nevidíme, ako ho mnoho ľudí – dokonca aj takých ktorí sa prehlasujú za kresťanov, odmieta. Žiaľ, srdcia mnohých sú tvrdé ako suchá zem. Ak sa dnes nachvíľu všetci trochu zastavíme a pozrieme sa do svojho srdca, uvidíme koľkokrát sme aj my sami zatvorili srdce a boli radšej hluchými, slepými, či nemými. Keď si zatvoríme srdce a odmietneme Evanjelium – Božie slovo, budeme hľadať iné hlasy, iných pánov a skončíme pri idoloch a bôžikoch, ktoré nám ponúka svet, spoločnosť, a vzdialime sa od pravého Boha. Naše srdce môžeme prirovnať k budove s množstvom miestností. Takáto budova má vždy

Bratia a sestry, čo je to smrť? Často počúvame a čítame o mnohých predstavách o smrti. Smrť je zánik organizmu ako celku. Medicína rozlišuje dve fázy: Klinickú smrť, ktorú definujeme ako zástavu životne dôležitých funkcií organizmu – dýchania a činnosti srdca, no v tomto štádiu ešte nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva. A Biologickú smrť, ako trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva – zároveň je to konečný a nevratný stav. Niektorí hovoria, že smrť človeka je ukončenie komunikácie medzi psychikou a organizmom a mnoho z nás si smrť predstavuje ako moment, kedy vedomie opustí ľudské telo… Katechizmus katolíckej Cirkvi (KKC 1012) hovorí, že Kresťanský pohľad na smrť je vynikajúcim spôsobom vyjadrený v liturgii Cirkvi: „Veď tým, čo veria v teba, Bože, život sa neodníma, iba mení; a keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný príbytok v nebesiach.“  Aj keď sa pozrieme do histórie vidíme, že mnohé civilizácie verili,