Príspevky

Prvé sväté prijímanie 2020

Obraz
Drahé prvoprijímajúce deti, milí rodičia, starí rodičia, priatelia, bratia a sestry! Na začiatku by som sa Vás chcel opýtať – keď si tak predstavíte svoj domov, čo je pre vás v ňom najcennejšie? Asi pre každého z vás je to niečo iné. A teraz sa opýtam Vás deti, čo je pre Vás najcennejšie? Poviem Vám príbeh o dvoch bratoch. Jeden bol chudobný, ale druhý bol veľmi bohatý a stále kupoval a predával veci. Ten chudobný mal veľmi peknú rodinu a deti milovali svojich rodičov aj napriek tomu, že nemali počítač, tablet, mobil… Boli šťastní a aj tí, ktorí ich poznali ich mali radi. Bohatý brat bol sám, nemal ani rodinu ani priateľov. Nikoho nemal rád a ľudia nemali radi jeho pre lakomosť a sebectvo. Nikdy nikomu nepomohol a nezaujímal sa ani o svojho brata a jeho rodinu. Áno, mal skutočne všetko, čo len chcel. DOKIAĽ… Jedného dňa išiel do mesta a vo výklade videl peknú bielu perlu. Stála viac peňazí, než mal uložené v trezore. Ale on veľmi zatúžil práve po tejto vzác

Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 2020

Biblické čítania zo slávnosti Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša majú spoločnú tému: láska Ježiša Krista k ľuďom. Nie lásku Božiu všeobecne, ktorú nachádzame u prorokov, ale lásku Božiu, ktorá sa stala telom. Srdce Ježiša je najhlbším miestom v Jeho človečenstve, miestom, kde sa celé Jeho človečenstvo sústreďuje a stretáva s Božstvom, pričom týmto spôsobom realizuje veľké tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom; ono je svadobnou miestnosťou, kde sa konajú zásnuby kráľovského syna s telom narodeným z Márie Panny a vďaka Nej s celou Cirkvou (por. Mt 22, 2; Ef 5, 32). Ak celé človečenstvo Ježiša je prameňom sviatosti spásy, tak Jeho srdce je ním zvláštnym spôsobom. Obraz Ježiša Krista so srdcom na dlani alebo zvonku na hrudi nám nenapomohlo k zbožnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, pretože Srdce nosíme v hrudi, a nie vonku, či na ruke. Jeho charakteristickým znakom je to, že pohybuje všetko, hoci zostáva skryté a pokorné. Musí byť dôvod, pre ktorý nám vlastne Cirkev odp

Mt 4, 18-23

Bratia a sestry, dnešné evanjelium a téma o ktorej sme čítali, je pre nás veľmi známa. Povolanie… Všetci sa raz musíme rozhodnúť. Povolanie na manželstvo, alebo život v zasvätení… Treba si ale uvedomiť, že v skutočnosti neexistuje rozdiel medzi jednotlivými povolaniami. Povolanie je iba jedno, a to je povolanie k láske. Z tejto zásady vyplýva základná rovnocennosť všetkých povolaní. Je úplným nezmyslom hovoriť o tom, že niektoré povolanie je dôležitejšie ako druhé. Takisto je nezmyslom hovoriť o zrade povolania, pretože my nemáme právo súdiť rozhodnutia druhých ľudí, nakoľko nevidíme do ich srdca. Boh povolanie nikomu nevnucuje – ponúka ho človeku a človek ho buď slobodne prijme, alebo slobodne odmietne. Ak človek povolanie od Boha slobodne odmietne, Boh má vždy dostatok možností, aby mu aj napriek všetkému dožičil šťastie v inom povolaní. Človek je v prvom rade zodpovedný voči Bohu a voči svojmu svedomiu. Boh vo svojich plánoch počíta aj s ľudskou slabosť

Všetkých svätých 2020

V jednom meste žili dvaja bratia nie práve najlepšej povesti. Boli v spojení s mafiánskymi rodinami a zastrašovaním, vydieraním a podvodmi nadobudli za krátky čas veľké majetky. A tak, keď starší z bratov náhle zomrel, takmer nik za ním nesmútil. Napriek tomu chcel jeho mladší brat usporiadať veľkolepý pohreb. Avšak ani jeden z kňazov, či už katolíckych, protestantských či ortodoxných ho nechcel pochovať. Vedeli ako žil a že nikdy v živote neprekročil prah žiadneho kostola. Naviac mladší brat požadoval, aby kňaz v pohrebnej kázni prehlásil, že jeho brat bol svätý. Za splnenie tejto podmienky dokonca ponúkol ako odmenu 50 000 dolárov. Jeden kňaz z veľmi chudobnej farnosti, ktorému sa priam rozpadal kostol napokon vyslúženie pohrebu aj s podmienkou prijal. Akurát žiadal,  aby boli peniaze vyplatené už pred pohrebom. Nastal deň pohrebu a v kostole na okraji mesta sa tlačilo množstvo ľudí. Nie preto, žeby chceli vzdať poslednú poctu človeku, ktorý mnohým

Svätá Trojica 2020

Bratia a sestry, v dnešný deň oslavujeme Svätú Trojicu. Oslavujeme jedného Boha v troch Osobách. Nechcem špekulovať a rozmýšľať nad tým ako je to možné, pretože túto pravdu, ktorú učí kresťanstvo, musíme prijať s vierou. Ako potom vysvetliť sv. Trojicu? Svätý, Svätý, Svätý Boh – to je základ. Tento trojitý princíp je vlastný pre celý duchovný svet. Pozrime sa na obraz rodiny: otec, matka a dieťa. To je odraz a obraz svätej Trojice. Alebo, ako je stvorený človek? Má telo, dušu a ducha. Aj v nás je odraz svätej Trojice. Vyznávame jedného Boha. My vieme, že to nie sú traja bohovia, ale jeden Boh, ten istý, ktorý stvoril svet. Ten istý Boh, ktorého Otec poslal na svet – Kristus, aby zachránil ľudstvo a ten istý Boh, o ktorom Kristus povedal, že musí ísť naspäť k Otcovi, aby Boh Otec mohol poslať Ducha pravdy. A On ho poslal. Sväté písmo hovorí: To je vždy ten istý Boh v troch prejavov. Boh sa dokonale prejavil ako Stvoriteľ. Ako Spasiteľ. A dokonale sa prejavil ak

Svätého Ducha 2020

Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi… Bratia a sestry, takto to vyznávame v Nicejsko–carihradskom vyznaní viery pri každej liturgii. V dnešný deň premýšľame nad vyliatím Svätého Ducha, ktorého Zmŕtvychvstalý Kristus dáva svojej Cirkvi. Čo sa však v ten deň stalo? Svätý Lukáš nám ponúka odpoveď v úryvku Skutkov apoštolov, ktorý sme počuli v čítaní (Sk 2,1-11). Evanjelista nás privádza do Jeruzalema, na horné poschodie domu, kde sú zhromaždení apoštoli. Prvý moment, ktorý upútava našu pozornosť je hukot, ktorý znenazdajky prichádza z neba „ako keď sa ženie prudký vietor“ a napĺňa celý dom. Potom sú to „akoby ohnivé jazyky“, ktoré sa rozdeľujú a na každom z apoštolov spočinul jeden. Hukot a ohnivé jazyky sú konkrétne znaky, ktoré sa dotýkajú apoštolov nielen navonok, ale aj ich vnútra: myšlienok a srdca. Dôsledkom je, že „všetkých naplnil Duch Svätý“, ktorý uvoľňuj

Jn 17, 1-13

Bratia a sestry, človek keď končí svoju životnú púť a má tú možnosť,  skoro vždy povie svojim najbližším posledné slová, alebo napíše závet. Chce im povedať čo je dôležité a dať im odporúčania, ktoré majú pomáhať lepšie žiť. Dnes sme počuli aj z úst Ježiša takéto slová. Odzneli niekoľko hodín pred Ježišovým utrpením a smrťou. Keď už Ježiš ustanovil všetko, čo bolo potrebné, obrátil sa k svojmu Otcovi. Otcovi patrili posledné slová, no prosil v nich za nás. Obsahom týchto slov – tejto modlitby – nie sú nasporené peniaze či iné hmotné statky. Je to duchovný odkaz Ježiša, ktorý sa veľmi odlišuje od tých našich testamentov, s ktorými sa obvykle stretávame. To je prvý veľký rozdiel. S tým súvisí aj druhý rozdiel. S pozemskými testamentmi sú často spojené spory o dedičstvo, ktoré niekedy vedú aj k trvalým hádkam, hnevom a nepriateľstvám. O dedičstvo, ktoré nám vo svojom testamente zanechal Pán Ježiš, nie sú žiadne spory, lebo z tohto dedičstva si každý môže vziať, koľko len