p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

V tomto krátkom úseku evanjelia, ktoré sme počuli sa opisuje pohreb mládenca v mestečku Naim. Každý pohreb je smutnou záležitosťou, najmä pre najbližších. Najsmutnejšie sú pohreby mladých ľudí. Takýto smutný pohreb bol i v Naime, o ktorom sme čítali – veď pochovávali jediného syna matky, ktorá bola vdova. Táto matka musela byť veľmi smutná, lebo Ježišovi pri pohľade na ňu prišlo tak ľúto, že jej povedal, aby neplakala. Preto Ježiš vzkriesi jej syna a odovzdá ho matke. Evanjelista nám neopisuje radosť spomínanej matky, ale my si matkinu radosť vieme predstaviť. My kresťania vieme, čo je to smrť, poznáme dvojakú smrť: telesnú a duchovnú. O telesnej smrti vieme, že s ňou každý z nás musí počítať, lebo kto sa raz narodil, raz musí aj zomrieť. Teda telesná smrť je prirodzeným zákonom, ktorému sa podrobil aj sám Ježiš - lebo smrť je trest za hriechy. Naša telesná smrť nemusí byť zlá, i keď nám naháňa strach, lebo vždy platí zásada: „Aký život, taká smrť!” Ak sa snažím

Mikuláš z Flue vo Švajčiarsku (1417-1487), nazývaný „Bratom Klausom“ bol otcom desiatich detí. Po ich vychovaní býval ako pustovník v pustovni. Jeden zo švajčiarských magnátov kedysi prišiel k nemu a prosil ho o radu. Nemohol nájsť nijaký spôsob, ako žiť v zhode so svojím susedom. Brat Klaus ho poprosil, aby urobil uzol na šnúre, ktorou bol prepásaný. Potom mu dal jeden koniec šnúry do ruky, sám sa chytil druhého konca a povedal: - Rozviaž uzol. - To nikto nedokáže, iba ak jeden z nás pustí koniec šnúry. - To je rada pre teba - dodal svätec. - Jeden z vás musí ustúpiť, aby nastalo porozumenie. Vtedy rozviažete uzol sporov a nedorozumení medzi vami. Podobne, ako ten magnát, aj my sa pozastavujeme a pýtame sa často ako žiť, aby sme boli šťastní, spokojní? Hľadáme zlaté pravidlá, vzory, príklady, hrdinov, od ktorých by sme sa mohli naučiť umeniu života. Často pritom zabúdame na to, že plnú odpoveď na túto a iné otázky nám dal Kristus. Tu sú Jeho slová z dnešného Evan

Mnohí ľudia v našej Katolíckej cirkvi sa zhodujú na tom, že naša Cirkev by mala lepšie slúžiť starším, mohli by sme viac pracovať s mladými a viac by sme mali presadzovať kresťanské hodnoty. Ale niečo akoby nám ľuďom, ktorí sme v Cirkvi, bránilo dať najavo hodnoty, ktoré naša Cirkev predstavuje. Dnešný biblický text o bohatom lovení rýb končí práve tým, že si Pán Ježiš niektorých oslovil aby sa stali rybármi ľudí, pýtame sa: 1, Čo môžeme urobiť preto, aby sme boli Pánovi užitoční? Dajme Mu svoje uši. Vždy ma zaujme prvá veta evanjelia. Zástup ľudí sa valí na Pána Ježiša. A Lukáš uvádza aj dôvod: Aby počúval Božie slovo. Použiteľnosť človeka v Božom diele bez počúvania Božieho slova je nemožná. Ľudia, ktorí dačo znamenali v Božom diele na zemi, či už žili v dávnej, alebo menej dávnej minulosti, poznávali Písmo a premýšľali nad ním. Vnímali, že k mím hovorí Pán. Či to boli apoštolovia, Augustín a mnohí ďalší. Pán si ich mohol použiť, lebo Mu dali svoje uši, aby načúvali, čo hovo

Podľa sociologických výskumov v USA polovica dievčat nechce uzatvárať žiaden zväzok – sviatostný sobáš. Stačí im iba spoločné bývanie. Prečo? Odpoveď na to nám dáva dnešné Evanjelium, a zvlášť slová Šimona Petra adresované Kristovi: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili“ (na jazere). Celú noc lovili skúsení rybári, poznali dokonale Galilejské jazero, bohužiaľ, nič neulovili. Prečo? Lebo pracovali bez Krista. Rátali iba s vlastnými silami. Zavrhli Božiu milosť. Dnes by sme mohli povedať, že sa riadili iba a výlučne zásadami neuropedagogiky, a nie zásadami – slovami Krista. Neuropedagogika hlása, že stačí iba a výlučne ukázať zručnosť a intelektuálny potenciál pri využití objavov súčasnej biológie, a ľudia prekonajú všetky ťažkosti, všetci sa stanú géniami a budú dosahovať geniálne výsledky v každej oblasti. Takéto názory sa súčasne presadzujú v škole, na štúdiách, v mnohých médiách. A čo na to Kristus? Kristus Apoštolom, a cez nich i nám povedal: „zatiahni n

Bratia a sestry! Mnohokrát, keď počujeme v televízii, alebo čítame správu, že matka zavraždila alebo ublížila svojmu dieťaťu, vždy to v nás vyvolá otázku, čo je to za matku, keď nemá rada svoje dieťa? Ak však počujeme pozitívnu správu ohľadom matky a jej vzťahu k dieťaťu, vyvolá to v celej spoločnosti pozitívnu reakciu. Dnes dosť často počujeme, ako nariekajú rodičia - najmä starší - nad svojimi deťmi, ktoré im nedávajú patričnú úctu, a hovoria, že deti už nepamätajú na štvrté Božie prikázanie. Ale štvrté Božie prikázanie zaväzuje nielen deti, ale aj rodičov. Preto si položme otázku: Aké povinnosti majú kresťanskí rodičia voči svojim deťom? Katechizmus odpovedá: Vychovávať ich v pravej viere, chrániť ich pred každým zlom, viesť ich k dobrému kresťanskému životu, a to nielen slovami, ale najmä svojím vlastným príkladom, a postarať sa o všetky ich materiálne potreby. Zdá sa, že dnes mnohí rodičia sa prehrešujú voči svojim deťom v prvom bode - zanedbávajú výchovu