„Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Lk 6, 31)

Mikuláš z Flue vo Švajčiarsku (1417-1487), nazývaný „Bratom Klausom“ bol otcom desiatich detí. Po ich vychovaní býval ako pustovník v pustovni.

Jeden zo švajčiarských magnátov kedysi prišiel k nemu a prosil ho o radu. Nemohol nájsť nijaký spôsob, ako žiť v zhode so svojím susedom.

Brat Klaus ho poprosil, aby urobil uzol na šnúre, ktorou bol prepásaný. Potom mu dal jeden koniec šnúry do ruky, sám sa chytil druhého konca a povedal: - Rozviaž uzol. - To nikto nedokáže, iba ak jeden z nás pustí koniec šnúry. - To je rada pre teba - dodal svätec. - Jeden z vás musí ustúpiť, aby nastalo porozumenie. Vtedy rozviažete uzol sporov a nedorozumení medzi vami.

Podobne, ako ten magnát, aj my sa pozastavujeme a pýtame sa často ako žiť, aby sme boli šťastní, spokojní? Hľadáme zlaté pravidlá, vzory, príklady, hrdinov, od ktorých by sme sa mohli naučiť umeniu života. Často pritom zabúdame na to, že plnú odpoveď na túto a iné otázky nám dal Kristus. Tu sú Jeho slová z dnešného Evanjelia: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tých, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú“. (Lk 6, 27-28).

Svoje zlaté pravidlo na umenie života zhrňuje Kristus v dnešnom Evanjeliu v jednej vete: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“. Preto hovorí: „Nesúďte a nebudete súdení; neodsudzujte a nebudete odsúdení; odpúšťajte a bude vám odpustené; dávajte a bude vám dané...“

Inými slovami Ježiš hovorí každému z nás, dostaneš od života a od ľudí presne to, čo im sám dáš. Ak iných nenávidíš, klameš, preklínaš, vedz, že ako odmenu dostaneš to isté. Budú ťa nenávidieť, klamať, preklínať. Ak iných miluješ, chápeš, usiluješ sa im pomáhať, oni ti budú tiež pomáhať, budú ťa milovať a chápať.

Znalci hadov hovoria, že napadnutý štrkáč sa stáva taký podráždený, že od zlosti hryzie sám seba. Je to veľmi dobrý obraz toho, čo sa deje s nami, ako dovolíme, aby nás ovládla zlosť a nenávisť. Končí sa tým, že škodíme nie ľuďom, ktorých nenávidíme, ale iba sami sebe. Lekári hovoria, že mnoho ich pacientov je obeťami svojej vlastnej zlosti a nenávisti. Najlepším liekom pre nich by bolo vziať si k srdcu Ježišovu náuku z dnešného Evanjelia a použiť ju v živote: „dobre robte tým, ktorí vás nenávidia a modlite sa za tých, ktorí vás osočujú“.

Netreba o tom nikoho presviedčať, že rady, ktoré nám dáva Kristus v dnešnom Evanjeliu, sú mimoriadne ťažké na splnenie v každodennom živote. Oplatí sa teda položiť si na tomto mieste otázku: Čo máme robiť v situácii, keď zistíme, že nedokážeme milovať našich nepriateľov, nedokážeme odpustiť zo srdca komusi, kto nám ukrivdil, nedokážeme sa modliť za kohosi, kto nás hlboko zranil?

Po prvé: musíme sa modliť ku Kristovi o milosť odpustenia tým ľuďom, ktorí nám spôsobili krivdu. „Pane Ježišu, nedokážem odpustiť tomu človeku. Prosím Ťa, pomôž mi, aby som mu odpustil!“ Ak sa budeme modliť týmto spôsobom, tak musíme hlboko veriť, že Kristus, ktorý nám prikázal milovať našich nepriateľov, dá nám taktiež milosť k splneniu tohto prikázania. Treba Ho o to iba prosiť.

Po druhé: nie menej dôležitou vecou, ktorú sa musíme usilovať v takom prípade vykonať, musí byť naša modlitba za tých ľudí, ktorých nám je ťažko milovať, či im odpúšťať. Modlime sa za nich tak, ako sa modlil Kristus za svojich prenasledovateľov, keď visel na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Z vlastnej skúsenosti viem, že modlitba za ľudí, s ktorými máme akékoľvek starosti, alebo nám je ťažké im odpustiť, prináša podivuhodné výsledky. Už po týždni zistíme, že náš prístup k týmto ľuďom sa mení. Rany, ktoré nám udelili, už bolia menej. Ak sa za nich modlíme, tak zakusujeme aj to, že aj oni začínajú pozerať na nás v inom svetle. Nie ako na nepriateľov, ale ako na priateľov.

Po tretie: vec, na ktorú musíme v takom prípade pamätať, je to, že Boh je Otcom všetkých, a my sme Jeho synmi a dcérami. Preto aj ľudia, ktorí nám ukrivdili, sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sa stratili na ceste do neba. Potrebujú teda Božie i naše odpustenie, tak ako ho i my neustále potrebujeme. Musíme sa teda usilovať pozerať na nich tak, ako na nich pozeral Kristus, keď zomieral na kríži.

Krista, ktorý je prítomný dnes tu s nami a pozerá na nás s láskou, prosme vrúcne, aby svojou milosťou pomohol nám dosiahnuť toto ťažké umenie, akým je rozsievanie lásky a dobra, i odpúšťanie dokonca nepriateľom. Vyjadrime našu prosbu slovami peknej modlitby:

„Kriste, obdaruj nás svojou láskou, pretože niekedy nám ľudia krivdia a vtedy sa v nás rodí pokušenie, aby sme ich začali nenávidieť. Kriste, obdaruj nás svojou silou, pretože niekedy nastávajú v našom živote veľmi ťažké situácie a rodí sa v nás pokušenie poddať sa, všetkého sa vzdať. Kriste, udeľ nám svoje odpustenie, pretože niekedy robíme to, čo nemáme robiť a vtedy potrebujeme Tvoje uzdravenie“.