p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Dnes tiež – ako hovoril k miliónom poslucháčov cez rádio biskup Fulton Sheen – mnohí opakujú za Židmi stojacimi okolo kríža: Zostúp z kríža a uveríme Ti . Zostúp z kríža v ústach moderného človeka znamená: Nehlásaj náuku o utrpení, o nutnosti zapretia seba samého, ukrižovaní svojich zlých vášní. Nevyžaduj od nás ťažké veci, také ako čistota pred sobášom, vernosť v manželstve, odpustenie nepriateľom či zriekanie sa časti svojho majetku pre chudobných. Ľudia našich čias, a často i my medzi nimi, hovoria: Nechceme, aby panoval nad nami ktosi, kto vyžaduje také veci. Naopak, radi by sme prijali za kráľa toho, kto hlása náboženstvo konzumizmu a príjemností bez obmedzení. Nerozumní, nechápeme, že ak Kristus vyžaduje od nás rôzne zriekania, to, čo bežne nazývame krížom, tak to robí z lásky k nám, pre naše dobro. Obmedzením nášho slepého pudu k príjemnosti chce nás oslobodiť od degenerácií i chorôb, chce nám dať opravdivú radosť. Zasa, keď žiada odpustenie a zrieknutie sa nená

Hlboký pozorovateľ každodenného života zbadal, že my ľudia sme mimoriadne náklonní ľahko posudzovať našich blížnych. Uvádza na to niekoľko príkladov: „Ak zarábame peniaze, ľudia nás nazývajú lakomými; ak ich nezarábame, tak sme leniví; ako šetríme peniaze, sme skupáňmi; ak nešetríme, sme nezodpovední; ak sme štedrí a radi pomáhame, tak nás nazývajú hlupákmi; ak nepomáhame, tak sme obyčajnými egoistami“. Autor končí svoju výpoveď slovami: „Nezávisle od toho, čo robíme a ako konáme, vždy sa nájde ktosi, kto bude pripravený posúdiť nás“. Presná a poučná výpoveď pozorovateľa každodenného života dobre podáva ducha dnešného Evanjelia. Ako ľudia náhlivo posudzujú blížnych, tak aj Šimon, ktorý pozval Ježiša do svojho domu, posúdil a odsúdil vo svojom srdci ženu, ktorá viedla v meste hriešny život. Pri pohľade na ženu, Šimon hovoril sám pre seba: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica“. Keď Šimon zmýšľal týmto spôsobom, nielen posú

V jednej zo svojich kníh, otec John Powell hovorí okrem iného o žene, ktorá žila veľmi hriešne. Priviedlo ju to k tomu, že jedného dňa mala už dosť takého spôsobu života. Tvrdila, že jej život bol jednou veľkou porážkou a nemá zmysel ďalej v ňom pokračovať. Preto vyšla na morský breh s myšlienkou, že bude plávať do mora tak ďaleko, ako len bude môcť, a potom more už vykoná zvyšok. Keď uplakaná a rezignovaná išla po pustej pláži, aby splnila svoje rozhodnutie, počula v istom momente silný hlas, ktorý jej prikazoval zastaviť sa, vrátiť a pozerať za seba. Keď to urobila, všetko, čo mohla vidieť, to boli jej stopy v piesku zmývané morskými vlnami. Znovu počula hlas: „Tak ako morské vlny zmývajú tvoje stopy, tak moja láska a milosrdenstvo zmývajú celú tvoju hriešnu minulosť. Povolal som ťa k tomu, aby si žila a milovala, a nie k tomu, aby si zomrela“. Inštinktívne táto žena vycítila, že to bol hlas samého Boha. Táto udalosť bola zvratným bodom v jej živote. Príbeh tejto ženy, ktorá

Jeden katolícky časopis umiestnil na svojich stránkach nasledujúcu udalosť. Mladý človek sa zamotal v istom období svojho života so zlými kamarátmi. Doviedlo ho to k vykonaniu vážneho zločinu, za ktorý bol odsúdený na desať rokov do väzenia. Jeho nešťastie a to, že sa spustil na zlú cestu, najviac prežívali jeho rodičia, a zvlášť otec. Syn, ktorý bol doma dobre vychovaný, cítil, že im spôsobil veľkú krivdu. Preto si nebol istý, či mu to rodičia odpustia. Keď bol prepustený z väzenia, nemal sa kam vrátiť. Napísal teda list svojim rodičom. Napísal im že bude prechádzať popri ich dome. Nemal odvahu napísať: „okolo svojho domu“. Predsa sklamal rodičov. Prosil iba o to, aby mu dali znamenie, ak túžia, aby ich navštívil. Nech na strome pri jeho rodnom dome vyvesia bielu zástavu. Vstúpil do vlaku s prudko bijúcim srdcom. Čím viac sa blížil k rodnej dedine, tým viac bol nespokojný. Neveril v akékoľvek znamenie od svojich rodičov a nemal odvahu pohliadnuť na to, čo uvidí za ok

John Newton, ktorý žil v XVII. storočí, bol obchodníkom s otrokmi. Mal vlastnú loď, na ktorej prevážal podvodom chytených černochov v Afrike a predával ich ako otrokov v prístavoch Európy a Ameriky. Jednej noci, keď jeho loď naložená otrokmi bola na otvorenom mori, začala strašná búrka. Víchor zmietal loďou ako malou trieskou dreva. Zdalo sa, že pre loď i jej pasažierov odbila posledná hodina. Vo veľkej panike John Newton si pokľakol na palube lode, zdvihol hore ruky a začal sa nahlas modliť: „Bože, ak nás zachrániť uprostred tejto strašnej búrky, sľubujem Ti, že skončím s týmto hriešnym zamestnaním, prestanem byť obchodníkom s otrokmi“. Boh vypočul modlitbu Newtona a loď zázračne zachránil. John Newton tiež dodržal Bohu daný sľub. Prestal obchodovať s otrokmi, ba dokonca viac, stal sa pastorom a začal ohlasovať Evanjelium. Na pamiatku svojho obrátenia napísal slová prekrásnej piesne Amazing Grace , mimoriadne populárnej v krajinách s anglickým jazykom. Zvlášť vzrušujúc