p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Pred necelým týždňom som si kúpil knihu z názvom „nebo nie je výmysel“ - túto knihu napísal Todd Burpo, pastor Wesleyánskej cirkvi. V tejto knihe sa opisujú zážitky jeho syna, ktorý bol v Nebi počas ťažkej choroby. Syn sa rozpamätával na všetko, čo tam prežil. Spomienky z neba sa vynárali aj pri príležitostiach ako napr. krst, pri spoločnej modlitbe v kostole, ale aj spontálne. Stalo sa, že niekto vo farnosti mal pohreb, ako pastor išiel pochovať tohto človeka. A zrazu jeho syn sa pýta otca - pastora, kto je v tejto truhle? A otec mu hovorí, človek, ktorý zomrel. Syn sa pýtal ďalej: "a mal tento človek v srdci Ježiša"?- pretože Ježiš mi povedal, že musíme mať v srdci Ježiša. Ich rozhovor pokračoval ďalej. Táto myšlienka: „a mal tento človek Ježiša v srdci?“- utkvela v mojej mysli niekoľko dni. Myšlienka dnešného stretnutia je: „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“. Tento

Na začiatku kaţdého roka sú veriaci z rôznych denominácií volaní ku spoločným modlitbám. Toto obdobie trvá jeden týţdeň. Prebiehajú ekumenické modlitby, do ktorých sú zapojené všetky cirkevné spoločenstvá. Pozvanie k týmto modlitbám sa odôvodňuje slovami Pána Jeţiša Krista, ktorý sa modlil, aby veriaci boli jedno. Poslanie Cirkvi je obsiahnuté aj v týchto Jeţišových slovách. Vo svojej práci chcem poukázať na učenie a zároveň motívy, ktoré priviedli Cirkev k nezhodám ohľadom učenia „Filioque“ a zároveň rozdeleniu Cirkvi na východnú a západnú. Význam svojej práce vidím v tom, ţe sú v nej zozbierané všetky dostupné materiály, pribliţuje situáciu v Cirkvi v období rozkolu a v súčasnosti. Práca môţe poslúţiť učiteľom rímskokatolíckeho náboţenstva, ktorí učia dogmatické pravdy viery. Literatúra, z ktorej čerpám, sú publikácie v slovenskom a nemeckom jazyku. Z teológie Východnej cirkvi čerpám od Š. Pruţinského, I. Belejkaníča. Z internetu som čerpal minimálne. Práca je rozdelená na tri

Svätá liturgia a tradícia      Eucharistická obeta je podľa vyhlásenia Druhého vatikánskeho koncilu, „zdrojom a vrcholom celého kresťanského života“ (LG 11). A práve východné cirkvi sú známe tým, že si vždy zachovávali prvenstvo bohoslužby, ktorá bola pre nich vrcholom kresťanského života. A to pretrvávalo už od čias cirkevných otcov. Na bohoslužbe bol vždy priestor na katechézu, náboženské učenie, ohlásenie a komentovanie slov zo Svätého Písma a miesto mala aj príprava katechumenov, ktorí sa pripravovali na prijatie iniciačných sviatostí. Z toho sa dá usúdiť, že naozaj v bohoslužbe bol zahrnutý a sústredený život Cirkvi. Nastali aj také obdobia, kedy život východných cirkví bol obmedzený iba na slávenie bohoslužby a ostatná pastorálna a duchovná činnosť zaostávala. Dôvodom takéhoto počínania boli nepriateľské režimy, ktoré prenasledovali východné cirkvi. Ale aj napriek tomu, základným posilňovaním viery pre východného kresťana bola práve bohoslužba.     Liturgia, ktorú slávime d

Spoveď sa ľuďom mimo cirkvi zdá byť nielen čímsi neracionálnym a magickým, ale priamo ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Prečo si sypať popol na hlavu pred človekom, ktorý je možno horší ako ja? Ako ma môže nejaká „čarovná formulka“ očistiť od zlyhaní a dokonca urobiť zo mňa lepšieho človeka? Pritom aj ľudia, ktorí na spoveď nechodia, z času na čas čosi ako spoveď absolvujú. Každý zažíva chvíle, kedy cíti potrebu prehodnotiť svoj život, niekomu sa vyrozprávať a skorigovať svoje konanie. Vďaka týmto ľudským potrebám nie sú psychológovia bez práce.  Ukradnuté vrátiť So spoveďou je to podobné. Človek nad sebou uvažuje, ľutuje svoje zlyhania a dáva si záväzok zmeniť svoje konanie. „Bonusom“ je odpustenie týchto pokleskov, pre ktoré sa používa aj termín hriechy, samotným Bohom. Až v tomto bode nastáva rozdiel medzi sebareflexiou neveriaceho a veriaceho. Kým ten druhý verí, že môže byť očistený od svojich zlých skutkov a posilnený pri konaní dobra, neve