p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry! Ľudia v otázke zlého ducha zvyčajne upadajú do dvoch extrémov: berú ho príliš vážne (za všetkým vidia diabla); neberú ho na vedomie vôbec (robia si z neho žarty) Existenciu diabla nemôžeme dokázať ľudským rozumom, ani žiadnou vedou. Jeho existenciu môžeme dokázať len pomocou Božieho zjavenia (je veľa priamych aj nepriamych dôkazov). V Starom zákone niet veľa zmienok o diablovi, ale v Novom zákone sa spomína asi 300 krát. Práve v dnešnom evanjeliu sme počuli jeden dôkaz „Keď prišiel na druhý breh do Gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ (Mt 8,28-29) „ Kto je zlý? Je osobou, má rozum a vôľu. Je Božím stvorením – nie je všade prítomný, jeho moc je obmedzená. Je čistým duchom – anjelom, nemá telo. Jeho podstatou je nenávisť. Existuje obrovská armáda zlých duchov, každý z nich má sv

24. júna roku 1950 bola kanonizovaná Mária Goretti. V tento deň prišlo do Ríma okolo 300 tisíc pútnikov, tak, že slávnosť preniesli na námestie pred bazilikou sv. Petra. Nová Svätá mala vo chvíli smrti 12 rokov a 8 mesiacov (1890-1902). Keď zomierala, zranená 20 ročným Alexandrom, ktorý číhal na jej nevinnosť a podvodom na ňu zaútočil, kňaz sa jej spýtal: „Marietta, Ježiš odpustil svojim katom – odpúšťaš aj ty Alexandrovi?“. Po chvíli zamyslenia odpovedala: „Áno, ja mu tiež odpúšťam a túžim, aby bol so mnou v nebi“. A o chvíľu, už v agónii prosila: „Priveďte ma k Madone. Túžim ísť k nej“. To, čo vieme o krátkom živote Marietty, dovoľuje potvrdiť, že celý čas žila v blízkosti Krista a Jeho Matky. Matka dievčaťa, už ako 80-ročná starenka, bol prítomná na kanonizácii. Tiež odpustila krivdu Alexandrovi. Ten, keď po 28 rokoch vyšiel z väzenia, bezodkladne sa vydal k nej, aby ju poprosil o odpustenie. Išla s ním do kostola prijať Najsvätejšiu Sviatosť. Alexander potom býv

Istý mních dlhé roky žil na opustenom mieste veľmi asketickým životom a ustavične sa usiloval spojiť s Bohom, aby boli vypočuté jeho modlitby. Keď Pán videl jeho snahu, rozhodol sa zistiť či je skutočne hoden toho, aby jeho prosby vypočul. Raz sa pustovník veľmi sústredene modlil, keď k nemu prišiel Ježiš v podobe úbohého žobráka a prosil ho o kúsok chleba. Mních zaujatý svätými vecami si ho nevšímal a urputne sa snažil o to, aby Bohu prednášal svoje modlitby a prosby čo najkrajším a najvýrečnejším spôsobom. Keď Ježiš prosil už dlhší čas, pustovník bez toho, aby naňho pozrel, vybuchol a zúrivo sa naňho osopil: „Zmizni, neotravuj ma, nevidíš, že hovorím so samým Bohom?“ Pustovník možno žil veľmi sväto a asketicky, všetko príjemné si odopieral, ustavične sa modlil atď. No chýbalo mu to najdôležitejšie. Chýbala mu láska, s ktorou by sa k žobrákovi otočil, aby ho nakŕmil. A vtedy by v ňom určite spoznal svojho Pána a dočkal sa nesmiernej odmeny za svoju lásku. Bratia a sestry. Nikdy

Drahí bratia a sestry! Dúfam, že dnešné evanjelium sa pre nás stane slovom života, pretože nám pomáha spoznávať pravdu o sebe a živote okolo nás. Pred pár desaťročiami bolo u nás slovo bezdomovec takmer neznáme, ale dnes patrí do našej reality. Niektorých stretávame aj pri našom chráme, každý deň, o iných sa dozvedáme z tlače, alebo televízie. Mnohokrát sa nad niektorými pohoršujeme, lebo si myslíme, že keby trochu viac hýbali rozumom, nemuseli tak dopadnúť. Niektorí im prejavujeme súcit a veríme, že je potrebné zlepšovať im ťažkú situáciu.  Sú aj takí, ktorí si ich absolútne nevšímajú. Mnohokrát ich odsudzujeme a ich spôsob života nazývame „nedôstojný“ Otázky z dnešného evanjelia: „ čo budeme jesť?, čo budeme piť? čo si oblečieme? “ trápia všetkých. Ak by si niekto myslel, že si v živote tieto otázky nekladie, tak je to pravdepodobne preto, že je už skutočným kresťanom, alebo pretože si už stihol narobiť zásoby peňazí, potravín na dlhé roky, alebo preto, že človek sa prestal zauj

V istej rodine žili dvaja bratia. Jeden sa rozhodol, že sa stane kňazom a tak sa aj stalo. Vyštudoval, vysvätili ho a biskup ho poslal na misie, kde strávil celý svoj život. Keď zomrel, prišiel pred Pána Boha a on mu hovorí: „Dobrý si bol služobník, vojdi do radosti svojho Pána.“ Druhý brat sa oženil a založil si rodinu.  Mal 4 krásne deti, založil si malú firmu a viedlo sa mu veľmi dobre.  Keď mohol, posielal aj svojmu bratovi finančnú podporu.  Nakoniec po peknej starobe zomrel. Aj on prišiel pred Pána Boha a Boh mu hovorí: Bol si dobrý služobník, staral si sa o rodinu, kresťansky si vychovával svoje deti, vojdi do radosti svojho Pána.“ Drahí bratia a sestry - v dnešnom evanjeliu sme počuli ako Ježiš povoláva svojich učeníkov. Ježiš si vybral úplne obyčajných rybárov - v tej dobe bežné, ničím výnimočné povolanie. Na tomto mieste si uvedomujeme, že aj my - všetci - sme povolaní ohlasovať Krista. My všetci sme povolaní. Hlásať Krista môže každý jeden z nás. D

Po ukončení Svetového Eucharistického Kongresu v roku 1976 obyvatelia Filadelfie sa rozhodli zvečniť tieto veľké chvíle a dohodli sa, že v ich meste bude stáť pomník Krista. Zhotovenie tohto pomníka zverili v Amerike známemu sochárovi Walterovi Erlebacherovi, ktorý predstavil Krista podávajúceho kúsok chleba, a Jeho postavu, v prirodzenej veľkosti, prikázal umiestniť bez akéhokoľvek piedestálu priamo na zemi. Prečo tento sochár vlastne takto predstavil Krista? Odpovede môžu byť rôzne, ale najsprávnejšia na naše časy je tá odpoveď obsiahnutá v Evanjeliu sv. Jána, ktorú vyslovil sám Kristus: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (Jn 6, 27). Kristus ako Boh sa postaral pre nás o dočasný pokrm – o tom hovorí Evanjelium. Jemu veľmi záleží na tom, aby všetci jedli a nasýtili sa chlebom, ktorý pochádza zo zeme, ktorý posilňuje ľudské telo. Avšak ešte viac Mu záleží na tom, aby sa všetci nasýtili ch