p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, často, keď čítam tento evanjeliový text, zdá sa mi vo viere a povolaní všetko také jednoduché… Stačí prísť za človekom, ukázať na Ježiša a povedať: Toto je Spasiteľ sveta, toho potrebuješ, aby si bol spasený… oslovený trochu zapochybuje, ale potom si prečíta niečo zo svätého Písma a stane sa z neho kresťan. No, pravdu povediac, ešte som v reále nevidel, aby toto stačilo k obráteniu a k tomu, aby človek uveril v Ježiša Krista. To povolanie Natanaela sa zdá až príliš jednoduché a naivné. Pretože v dnešnom svete to takto nefunguje . Ľudia majú toľko pochybností, toľko výhrad a všelijakých námietok, že rozhodnúť sa pre Krista je pre mnohých priam neuskutočniteľná vec. Čo tak oslovilo Natanaela, že sa rozhodol nasledovať Krista? V evanjeliovom texte sa mi páčilo, ako Filip pozýval Natanaela. Filip nehovoril o tom, že Ježiš je Mesiáš. Iba pozýval k tomu, aby sa Natanael prišiel presvedčiť – aby sa na Ježiša prišiel pozrieť. To bola ponuka pre rozu

Dnešná nedeľa nesie názov “syropôstna”. V tento deň stojíme na prahu pôstneho obdobia a syropôstna nedeľa, alebo lepšie povedané evanjelium syropôstnej nedele, nám chce povedať o tom, ako máme tento pôst prežívať. V prvom rade máme odpustiť všetkým, aby aj nám Boh odpustil a taktiež si máme uvedomiť, ako sa postiť:  Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci... ale pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. Bratia a sestry, o čo v pôste vlastne ide? V pôste ide o vzťah s Bohom. Ak sa postíme, postíme sa Bohu, ak sa nepostíme, je to tiež medzi nami a Bohom. Preto Pán Ježiš doporučuje navonok vôbec nedať najavo, že sa človek postí. Nech to ostane v skrytosti, je to medzi tebou a Bohom. Niežeby vonkajšie prejavy pôstu boli zlé, ale nemáme sa dať zviesť k domnienke, že vonkajšie prejavy sú dôležité. Dôležitý je Boh. Ako vo všetkom tak i v pôste. A ak sa postíš Bohu, tak Boh ti v skrytosti odplatí. Nie je potrebné,

Drahí bratia a sestry! Pamätáte si z hodín náboženstva, aké sú skutky telesného milosrdenstva? Ak nie, tak vám ich pripomeniem. Hladných kŕmiť; Smädných napájať; Nahých odievať; Pocestných sa ujať; Väzňov vykupovať; Chorých navštevovať; Mŕtvych pochovávať. Sami môžme vidieť, že slová skutkov milosrdenstva, ktoré sme sa učili na hodinách náboženstva, korešpondujú s dnešným evanjeliom, ktoré sme práve čítali. V živote sa stretávame s rôznymi ľudskými osudmi. Niektoré nás inšpirujú, iné nás nútia zamyslieť sa nad ťažkosťami, ktoré niektorí ľudia prežívajú. Vieme dobre, že pomáhať chudobným, chorým, núdznym… nie je len o peniazoch. Je to o tom, či si pustím chudobného, pocestného, chorého, odsúdeného… do svojho života a či ja vstúpim do toho jeho. Vstúpiť do života človeka v núdzi neznamená pripomínať mu jeho ťažký život, či chudobu, zlyhania, alebo chorobu… ale správať sa k nemu ako k hosťovi v domácnosti, ako ku členovi rodiny. Vstúpiť do tohto vzťahu znamená

Ťažké návraty. Šťastní sú synovia a dcéry, ktorí prežili pokojné a radostné detstvo, boli obklopení láskou otca a matky. Šťastní sú, ak vo svojej rodine i Cirkvi prežili v duchu Evanjelia svoju vieru, poznali Boha i Jeho Syna Ježiša ako bytosti plné lásky a milosrdenstva. Spomienky na tieto zážitky im neraz pomôžu vrátiť sa zo zle zvolenej cesty, na ktorú sa tak ľahko vstupuje v mladom veku. Bohužiaľ nie všetci rodičia, zvlášť nie všetci otcovia, sa podobajú otcovi z podobenstva o márnotratnom synovi. Starší pán napísal: „Plniac funkciu spoločného opatrovníka neplnoletých, často stretávam priam šokujúce javy. Strážení zverenci sa už vo veku od 13 do 17 rokov dostávajú do konfliktu so zákonom. Najčastejšie sú to drobné krádeže. Motivácia činu je skôr naivná – podľahli vplyvu “rádoby” kamaráta a na základe solidarity sa dopustili priestupku. Potom nasledovali rozhovory i vyšetrovania končiace na súde pre maloletých. A od toho momentu sa začína dráma mladého vinníka. R

Bratia a sestry, už niekoľko dní si kladiem otázku, či biblický text, ktorý sme čítali je aktuálny aj v súčasnosti. Som si istý, že aj v našej dobe žijú ľudia, ktorí samých seba pokladajú za dobrých, spravodlivých a dostatočne pobožných. Schopnosť robiť dobrý dojem, vyzerať a pôsobiť čo najlepšie, mať dobrú povesť je dnes nevyhnutnou súčasťou spoločenského života. Ľudia sú totiž rôzni a tak ako v minulosti, aj dnes sa radi porovnávajú. Ježiš hovorí o ľudskom porovnávaní sa v podobenstve o farizejovi a mýtnikovi. Obaja sa prichádzajú do chrámu modliť. Potrebujú byť prijatí Bohom. Jeden aj druhý kdesi v hĺbke svojej duše cítia, že nezáleží až tak veľmi na tom, ako ich prijímajú alebo neprijímajú ľudia. Z modlitieb týchto dvoch ľudí môžeme cítiť, čím bolo naplnené ich vnútro, aké boli ich predstavy o nich samých. Všimnime si najprv modlitbu farizeja: „Bože, ďakujem Ti, že…“ Modlitba je síce formulovaná ako vzdanie vďaky Pánu Bohu, ale jej obsahom je samochvála,