p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, zaujímavý návrh vyslovil jeden z Ježišových poslucháčov, keď Ho prosil o zásah v spore o dedičstvo.  Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o majetok.  Ježiš zareagoval okamžite:  Človeče, kto ma ustanovil za sudcu medzi vami?  Otázku položenú poslucháčom využil na prednesenie katechézy na tému múdreho postoja voči dočasným dobrám. Evanjelium nám hovorí o dvoch slabostiach človeka, a to o žiadostivosti a klamstve. A návnada založená na týchto osídlach mala chuť vlastníctva. Rajské ovocie, o ktorom hovorí Kniha Genezis, pokúšalo už prvých ľudí. Chceli mať všetko to, čo má Boh. Pokušiteľ predsa hovoril:  Budete ako bohovia . Odvtedy deti Evy, čiže aj my stále podliehajú pokušeniu vlastniť. Toto pokušenie sa dostáva k slovu zvlášť pri rozdelení majetku. Dedičstvo… Koľko je problémov, koľko utrpenia kvôli vykonaniu pokynov z testamentu alebo pri rozdeľovaní majetku bez testamentu… Koľko peňazí dokážu pri tejto príležitosti pohlti

Bratia a sestry, ľudia sa nás, kňazov, dosť často pýtajú: Čo mám robiť v takej alebo onakej situácii? Čo o tom hovorí cirkev? Porušil som prikázanie, keď som spravil to, či ono? Ľudia chcú od iných počuť odpoveď a dostať inštrukcie, čo je dobré a čo zlé, ako viesť svoj život, čo robiť a ako sa rozhodnúť… alebo sa chcú len utvrdiť v tom, že to čo urobili bolo správne… V dnešnom evanjeliu o milosrdnom Samaritánovi, znalec zákona prišiel za Ježišom a spýtal sa ho, aby ho pokúšal: „ Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života? “ (Lk 10, 25). Čo mám robiť? – pýta sa znalec zákona. Pán Ježiš vo svojej odpovedi najprv poukazuje na zákon. Vie, že zákonníci sú zameraní jedine na zákon a že hovoriť so zákonníkom o niečom viac než o zákone by bolo mlátením prázdnej slamy. No čoskoro sa presviedča, že tento človek je predsa len iný, než bežný typ zákonníkov, s ktorými sa doteraz stretal. Na tomto badá ochotu ísť do hĺbky, ísť takpovediac nad zákon. A tak Ježiš zákon

Bratia a sestry. Nebrať v živote do úvahy fakty – nie je veľmi múdre. Ak niečo neberieme na vedomie, ešte to neznamená, že to neexistuje. Fakty ostávajú faktami, či už ich berieme na vedomie alebo nie. Jednou z tých skutočností, ktoré ako ľudia len veľmi neradi vnímame, je skutočnosť smrti. Akokoľvek sa snažíme o nej nevedieť, tváriť sa, že ona neexistuje, sa jednoducho nedá. Najmä počas týchto dní, keď spomíname na našich drahých zosnulých, keď návšteva cintorínov a úprava hrobov je jednou z hlavných náplní našich aktivít, je jednoducho príliš ťažké, nemožné, nebrať na vedomie skutočnosť smrti. Pravdepodobne všetci máme vo svojich rodinách nejakých zosnulých. Všetci sme smrteľní, a preto skutočnosť smrti sa mocne dotýka nás všetkých. V slovách Evanjelia, ktoré sme počuli nám evanjelista hovorí o smrti dcéry. Po oznámení, že dcéra je mŕtva Ježiš nevzal slova o smrti na vedomie, ale predstavenému synagógy adresoval slová „Neboj sa, len ver!“  My ľudia sku

Bratia a sestry, čo znamená byť posadnutý zlým duchom? Možno poznáte filmy, ktoré dramaticky a prehnane vykresľujú posadnutie a naháňajú strach – koniec koncov, to je cieľom hororrov. Z teologického hľadiska dochádza k posadnutiu vtedy, keď diabol získa kontrolu nad osobnosťou človeka. Nie je to až také zriedkavé a  hlavne je to nebezpečné. Dnešné evanjelium rozpráva o posadnutí muža, z ktorého vyšli zlí duchovia. Dozvedáme sa o Zlom a jeho mene „pluk“ pretože ich bolo mnoho. V texte by sme mohli reagovať na mnohé veci, avšak dnes chcem poukázať na obsah slov posadnutého muža, ktoré sú aj nám mnohokrát veľmi blízke. „Čo ťa do mňa, Ježiš Syn najvyššieho Boha?“ možno, že sme si to ani nevšimli, ale veľakrát aj my sami používame tieto slova v našom živote. Veď koľko je v našom živote oblastí, keď nekričíme síce nahlas – ako posadnutý – ale v našom vnútri to kričí: „Čo Ťa do mňa, Ježiš Syn najvyššieho Boha?“ Čo Ťa do toho, ako trávim svoj čas? Čo Ťa do toho

„Od náhlej a nečakanej smrti, zachovaj nás, Pane“. Týmito slovami končí modlitba, ktorou odprosujeme Boha za naše hriechy a prosíme, aby nás zachoval od nešťastia. Táto výzva rezonuje v duchu podobenstva, ktoré nám Ježiš povedal o boháčovi a Lazárovi. Toto podobenstvo silno pôsobí na našu predstavivosť. Týka sa totiž témy smrti a života, poslednej odmeny i trestu. Evanjeliový úryvok hovorí najprv o smrti a o tom, že je nevyhnutná pre každého z nás: pre bohatých i chudobných; spravodlivých i nespravodlivých; slávnych i zabudnutých – bežne hovoríme, že smrť dobehne každého… Nevieme síce kde, nevieme kedy, nevieme či príde náhle, nevieme ako – je ale istým koncom nášho pozemského života. Sme na to pripravení? V podobenstve sa hovorí tiež o živote. Každý z nás žije tu na zemi iba raz. Abrahám jasne odpovedá boháčovi, že sa Lazár nemôže vrátiť na zem, aby vystríhal jeho bratov. V živote ľudí nejestvuje čosi také ako reinkarnácia, nejestvuje žiadne repet

Drahí bratia a sestry, dnes sme  v evanjeliu počuli o   štvorakej pôde. Ježiš tu hovorí, že semeno je Božie Slovo a pôda je ľudské srdce, ktoré môže prijať evanjelium štyrmi spôsobmi (por.: Lk 8, 11-15). Podľa textu sme poslucháčmi – na kraji cesty – na skale – v tŕni – alebo v dobrej zemi. Myslím si, že v živote tú našu “pôdu” často meníme… ľahko sa môžeme ocitnúť na skale či pri ceste, niekedy aj v tŕni, ale i v dobrej zemi. Zamýšľal som sa nad tým, či sa niekedy aj my sami nesprávame ako taká štvoraká pôda a ľudia na ktorých pôsobíme ako zrniečka… Počas môjho pôsobenia vo farnosti som sa stretom a rozprával s rôznymi ľuďmi. Viacerých som aj navštívil. Niektorí boli zapálení pre Boha, jeho evanjelium. Usilovne slúžili Bohu, ľudom, spoločenstvu. Boli ako zrniečko, ktoré padlo do dobrej pôdy, a prinášalo úrodu. Iných musím prirovnať k ľuďom bez života – vyprahnutí, akoby nemali vlahu. Síce počúvali Evanjelium, chápali jeho slová, aj sa ho pokúšali šíriť