Lk 8, 26-39

Bratia a sestry,

čo znamená byť posadnutý zlým duchom? Možno poznáte filmy, ktoré dramaticky a prehnane vykresľujú posadnutie a naháňajú strach – koniec koncov, to je cieľom hororrov. Z teologického hľadiska dochádza k posadnutiu vtedy, keď diabol získa kontrolu nad osobnosťou človeka. Nie je to až také zriedkavé a  hlavne je to nebezpečné.

Dnešné evanjelium rozpráva o posadnutí muža, z ktorého vyšli zlí duchovia. Dozvedáme sa o Zlom a jeho mene „pluk“ pretože ich bolo mnoho. V texte by sme mohli reagovať na mnohé veci, avšak dnes chcem poukázať na obsah slov posadnutého muža, ktoré sú aj nám mnohokrát veľmi blízke.

„Čo ťa do mňa, Ježiš Syn najvyššieho Boha?“ možno, že sme si to ani nevšimli, ale veľakrát aj my sami používame tieto slova v našom živote. Veď koľko je v našom živote oblastí, keď nekričíme síce nahlas – ako posadnutý – ale v našom vnútri to kričí: „Čo Ťa do mňa, Ježiš Syn najvyššieho Boha?“ Čo Ťa do toho, ako trávim svoj čas? Čo Ťa do toho, či chodím do kostola? Čo Ťa do toho, Ježiš, s kým žijem, s kým sa stýkam? Ježiš, čo Ťa do mojich slov, do mojej nervozity, do mojich skutkov, môjho strachu, do mojich pádov… Čo Ťa do toho, čo robím, keď ma nik nevidí? Ježiš, čo Ťa do toho, čo čítam, na čo sa pozerám, na čo dávam svoje peniaze? Čo Ťa do toho, aké sú moje vzťahy k ľuďom, aký príklad “viery” alebo akú karikatúru viery dávam svojim deťom a svojmu okoliu?

Samozrejme, tak ako pre mňa, tak aj pre vás je ťažko priznať si svoje „čo ťa do mňa…“ ktoré sa často prejavuje v našich slovách, pretvárkach, klamstvách… Je ťažké vzdať sa niečoho, na čo sme si „už“ zvykli, alebo spôsob akým  žijeme. V každom hriechu a zlozvyku kričíme podobne ako posadnutý z dnešného čítania. Bránime sa napriek tomu, že vieme, že naše konanie nie je v “poriadku”. Bojíme sa zažiť oslobodenie. Sme s pokojný s tým kde sme. Najhoršie na tom je, že nechceme zmenu. Mám pocit, akoby sme sa báli, že Kristus ochudobní náš život.

Kristus po príchode do Gedarského kraja zmenil život mužovi, ktorý bol posadnutý a bol pod vplyvom zlých duchov. Oslobodil ho, aby mohol pokojne žiť. Nehovorme Kristovi do ktorých oblastí alebo sfér môjho života môže zasahovať a do ktorých nie. Neobmedzujme Boha, ale nechajme ho aby nás naplnil pokojom, radosťou a milosťou.

Prednedávnom som pozeral jeden film, venujúci sa aj  problematike rasizmu – CRASH, v ktorom ma zaujala a oslovila jedna scéna. Istá mladá žena cestovala autom a havarovala tak nešťastne, že sa auto prevrátilo na strechu a ona v ňom zostala zakliesnená  a nemohla sa sama dostať von. Po krátkom čase začalo auto horieť a hrozilo, že vybuchne. Ako prvý sa na miesto havárie dostal policajt, s ktorým mala táto žena negatívnu skúsenosť. Policajt prišiel k autu a chcel ženu vytiahnuť a tým ju zachrániť. No keď videla, kto ju chce zachrániť, začala sa brániť, kričať a odmietať jeho pomoc. No on bol jediný, kto ju mohol zachrániť… Vysvetľoval jej, že jej nechce ublížiť, ale jej chce pomôcť. Našťastie sa nechala presvedčiť a začala spolupracovať. Policajt sa nevzdával aj keď auto začalo horieť ešte viac a začal byť ohrozený aj jeho život. Nakoniec ženu vytiahol tesne pred výbuchom a zachránil ju. Plačúc mu ďakovala…

Presne to isté robí Kristus. Aj On chce každého jedného z nás vytiahnuť z horiaceho auta našich hriechov, ťažkostí a problémov. Aj my sa možno bránime a bojíme sa Ježišovi dať svoju dôveru rovnako ako tá žena policajtovi… no tak, ako bol pre ňu on jediným záchrancom, tak aj pre nás je jediným záchrancom Kristus a jeho nekonečná láska. On sa nikdy nevzdáva, stále čaká na to, že mu dáme svoju dôveru a tým nás zachráni. A ak sa mu odovzdáme a podáme mu svoju ruku, zažijeme šťastie a radosti zo záchrany a budeme sa môcť hodiť do náručia Krista.

Aj dnes bratia a sestry skúsme ďakovať Pánovi za to, že On je ten, ktorý sa o nás stále stará, nikdy nás neopúšťa a záleží mu na nás.