p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

V ľudskom srdci žije veľká túžba po návrate: vrátiť sa domov. Každý z nás už prežil takýto návrat. Denne sa vraciame z práce, zo sveta do svojich rodín, ku svojim milým. Vo svojich spomienkach sa vraciame do dní svojej mladosti, do otcovského domu, do rodného kraja. Celý život človeka je jedným veľkým návratom. Putujeme životom, niečo nás ženie dopredu, a súčasne jeden hlas v nás stále volá: Musíš sa vrátiť domov! Žijeme v tejto nadeje, že sa vrátime a že sa vrátia naši milí. Kto však stratí túto nádej, kto si povedal, že preňho niet návratu, ten stratil svetlo, stratil zmysel svojho života; vysedáva ako žobrák – slepec pri ceste; zostáva mu len jeden návrat: „Navrátiť sa do zeme, z ktorej so bol vzatý.“ Slepý žobrák, je obrazom každého z nás. Katechizmus jasne hovorí: „Človek je žobrákom pred Bohom“ (KKC 2559). Keď sa však tento žobrák – slepec dozvedel, že Kristus prechádza okolo, svojím srdcom, Ho hneď spoznal, spoznal v Ňom Mesiáša, čo hneď vyjadril i slovami:

Ježiš smutne povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky. Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva” (Lk 18,24-25). Ježiš nám týmto podobenstvom nepovedal, že boháči vôbec nemôžu byť spasení. Len nás upozorňuje na to, že bohatstvo je veľkým nebezpečenstvom pre spásu našej duše. Ježiš nikdy nepovedal, že človek by mal ostať absolútne chudobným, nič nevlastniť. Vždy však žiada slobodu od toho, čo máme. Si slobodný natoľko, aby si dal to, čo máš, núdznym? Nie bohatstvo samotné o sebe, ale pripútanosť srdca k majetku a kladenie na prvé miesto je zlé. Bohatý človek môže byť lepší a cnostnejší ako chudobný, ale to záleží, nakoľko je slobodný, pokiaľ ho bohatstvo opantalo. Na druhej strane, aj keď je niekto boháč vôbec nemusí byť šťastný, ak je pripútaný k svojmu majetku, stará sa len oň, stráca rodinné šťastie i pohodu, žije len pre majetok, kým chudobný sa raduje. Sú to práve chudobní, ktorí majú v