p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Katechizmus katolíckej cirkvi v bode 1452 o odpustení hriechov uvádza, že človek môže dosiahnuť odpustenie hriechov dvojakým spôsobom. Keď naša ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko - voláme takú ľútosť „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Skrz takúto ľútosť sa nám odpúšťajú všedné hriechy a dosiahneme ňou aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné. Druhou uvedenou možnosťou je "klasické" vyznanie hriechov vo svätej spovedi.  Bratia a sestry, v dnešnom pomerne krátkom evanjeliu Kristus viackrát spomína odpustenie hriechov. A ako sme počuli prítomných zákonníkov to pohoršilo. Spôsobilo to v nich zmätok a oni obvinili Ježiša z rúhania. Pre lepšie vysvetlenie si musíme pripomenúť, že v židovskej tradícii odpustenie hriechov bolo privilégium Boha! V tom si Židia jasne uvedomovali priepasť, ktorá oddeľuje človeka od Boha. Človek sám nikdy nemôže zdolať túto vzdialeno

Bratia a sestry, Cirkev nám dnes stavia pred oči svojich dvoch veľkých hrdinov, svätých – Petra a Pavla. Na základe textov Nového zákona môžeme dosť dôkladne sledovať cestu Petra k viere, ako i cestu Pavla k obráteniu až po mučenícku smrť za múrmi Ríma. Viera, to je vstup do úplne nového rozmeru života. Taký veľký, taký krásny vstup, že ten, kto ho zakúsil, je pripravený zanechať všetky iné rozmery života, len aby zostal v tomto jednom, večnom rozmere. Z pohľadu rozumu viera je ťažkým úkonom. Rozum je totiž prispôsobený dočasnému životu. Viera zasa prekračuje možnosti, akými človek disponuje na zemi. A tak vo svete viery možno chodiť po vode, čo je z pohľadu ľudskej logiky neprijateľné. Vo svete viery možno zomrelého navrátiť k životu, čo je vo svetle rozumu absurditou. Dnes svet robí všetko, aby vieru z ľudských sŕdc vyhodil, aby obmedzil horizonty myslenia výlučne na dočasnosť, lebo vtedy sa ľudia stanú konzumní a začnú platiť, a iní na tom zarobia. Taký j

Prednedávnom som čítal príbeh o dvoch kameňoch v potoku, ktoré túžili po veľkom poslaní – chceli zdobiť dáky vzácny predmet. Jedného dňa ich vylovil človek, ale iba ich strčil do krabice. To sa im nepáčilo, ale nič a tým spraviť nemohli…  Po čase ich vybral a osadil ich… ale nie podľa ich predstáv nevložili ich do žiadneho vzácneho daru. Okolo nich bol len cement a piesok a len trochu ich bolo vidieť. A tak sa rozhodli oslobodiť. Podarilo sa im to, ale keď pozreli hore – odkiaľ vypadli,  zistili, že boli osadené v krásnej mozaike Ježiša Krista na stene kostola ako jeho oči. Žiaľ, pre kamene už bolo neskoro – upratovačka si nevšimla, že patria do mozaiky, pozmetala ich a vyhodila. Bratia a sestry, Ján Krstiteľ, ktorého sviatok dnes slávime, bol poslaný aby pripravil cestu a ohlásil príchod Mesiáša. Odpovedal na toto poslanie – prijal ho a naplno uskutočnil. A vďaka tomu sa stal veľkým človekom. Na osobe Jána Krstiteľa by sme si dnes mali lepšie všimnúť niekoľko

„Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“ Mt 8, 10. Bratia a sestry, v románe s názvom „Bratia Karamazovci“, Fiodor Dostojevský opisuje okrem iného život istej ženy. Ako roky plynuli, zhoršovalo sa nielen jej fyzické zdravie, ale táto žena s údivom tvrdila, že začína strácať aj svoju vieru. Jedného dňa sa rozhodla, že pôjde a porozpráva sa o svojich problémoch s bohabojným mníchom, otcom Zosimom. Počas rozhovoru hovorí Zosimovi o svojich pochybnostiach a pýta sa: “Jestvuje Boh, a stará sa o nás? Jestvuje život po smrti?” Otec Zosim trpezlivo vypočul všetky jej pochybnosti a hovorí: „Dokázať tu nemožno nič, možno sa iba presvedčiť. – Ako? Akým spôsobom? – skúsenosťou činnej lásky. Usilujte sa milovať blížnych aktívne bez prestania. S mierou, s akou budete robiť pokroky, budete sa súčasne utvrdzovať vo viere v Boha a v nesmrteľnosť svojej duše. Keď dospejete k úplnému obetovaniu sa v láske k blížnym, vtedy určite uveríte a už nebude mať prístup do vašej duše

V jednom príbehu sa hovorí o tom, ako mladý muž vo svojom sne stretol dve ženy. Na prvý pohľad vyzerali rovnako, ale keď sa začal s nimi rozprávať zistil, že majú opačné názory na život, rozdielne postoje k správaniu a úplne iné ciele a zásady. Obe mu však boli sympatické, a tak keď dostal možnosť vybrať si jednu z nich, povedal si: neviem sa rozhodnúť, budem neutrálny, vezmem si obe alebo ani jednu. Vtedy sa zjavil anjel, zavolal na tie dve ženy a ony sa premenili. Jedna bola dobro a druhá zlo. Anjel mu povedal: nemôžeš byť neutrálny ak ide o tvoj život – o výber medzi dobrom a zlom, pretože neutralita ťa vedie k zatrateniu. Mladý muž sa prebudil a zrazu jasne videl niektoré svoje životné križovatky a vedel, aké rozhodnutie bolo správne… Zistil, že byť neutrálny je nejasným výberom jasného konca… Bratia a sestry, koľko krát sme boli aj my „neutrálni“ –  napr. pri problémoch v práci, v otázkach viery a pravdy, vo vzťahoch v rodine, spoločnosti atď atď… Koľko kr