Mt 6, 22-33

V jednom príbehu sa hovorí o tom, ako mladý muž vo svojom sne stretol dve ženy. Na prvý pohľad vyzerali rovnako, ale keď sa začal s nimi rozprávať zistil, že majú opačné názory na život, rozdielne postoje k správaniu a úplne iné ciele a zásady. Obe mu však boli sympatické, a tak keď dostal možnosť vybrať si jednu z nich, povedal si: neviem sa rozhodnúť, budem neutrálny, vezmem si obe alebo ani jednu. Vtedy sa zjavil anjel, zavolal na tie dve ženy a ony sa premenili. Jedna bola dobro a druhá zlo. Anjel mu povedal: nemôžeš byť neutrálny ak ide o tvoj život – o výber medzi dobrom a zlom, pretože neutralita ťa vedie k zatrateniu. Mladý muž sa prebudil a zrazu jasne videl niektoré svoje životné križovatky a vedel, aké rozhodnutie bolo správne… Zistil, že byť neutrálny je nejasným výberom jasného konca…

Bratia a sestry, koľko krát sme boli aj my „neutrálni“ –  napr. pri problémoch v práci, v otázkach viery a pravdy, vo vzťahoch v rodine, spoločnosti atď atď… Koľko krát sme boli ticho, keď bolo potrebné hovoriť a svedčiť? Premýšľali sme už niekedy, čo je hlavnou príčinou nášho “neutrálneho” postoja? Myslím, že najčastejšie je to snaha ostať “dobrým” na obidve strany…

Naivne si myslíme, že náš neutrálny postoj, poslúži na dobré, ale nie je to pravda. Klameme nielen seba a ostatných ľudí ale aj Boha. Preto Ježiš povedal svoje známe slová z Matúšovho evanjelia „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone (Mt 6, 24). To znamená, že nemôžeme byť neutrálni. Nedá sa byť služobníkom Boha aj diabla.

Často nezabúdame zdôrazňovať, že všetci v živote máme slobodu… zároveň si ale treba uvedomiť, že v živote sa musíme aj rozhodovať. Ak sa však neustále snažíme vystupovať ako niekto”neutrálny”, musíme si byť vedomí, že našu vieru neprežívame naozaj. Každý deň je potrebné povedať a žiť svoje osobné, jasné rozhodnutie: „dnes chcem slúžiť Bohu. Dnes chcem svedčiť svojím životom, chcem sa za každých okolností rozhodnúť pre Boha. Dnes chcem byť pravdivý v mojich slovách pred druhým. Nechcem byť neutrálny…”

Nestačí byť iba napodobeninou  kresťana – akože sa rozhodnem pre Boha, ale potom už budem chcieť pokoj… budem neutrálny… V prvom rade je potrebné reálne kresťanstvo žiť – v každom čase, za každých okolností. “Zachovať si tvár”, ostať spravodlivým, čestným, mať jasný postoj k viere… Nebáť sa povedať, že toto alebo tamto je zlé, alebo že takéto správanie nemá nič spoločné s kresťanstvom… Raz som počul príbeh istého muža, ktorý poukázal na nemorálnu vec v Cirkvi a miestny predstavený ju “zamietol pod koberec“ – jedným slovom problém – delikt, ktorý sa stal, neriešil. Tento muž mal odvahu a pri stretnutí s kňazmi sa odvážil povedať, že to nebolo správne. Starší kňaz mu vtedy povedal: prečo škodíte Cirkvi? Svojim postojom ubližujete Cirkvi. Ale ten muž mal jasné stanovisko, bol rozhodnutý pre pravdu svedčiť a odpovedal: nie, ja Cirkvi neškodím, škodíte jej Vy, pretože zatĺkate a neriešite problémy, za ktoré raz budeme niesť zodpovednosť všetci… ”

Áno, bratia a sestry, nebojme sa upozorniť na veci, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom. Dobre vieme, že mnohí – aj tí ktorí nahlas hovoria „verím v Ježiša“, alebo „žijem novým životom“, žijú život skazenosti. Niekde sedia v prvých laviciach, avšak nie na povzbudenie, ale na pohoršenie. To, čo často robia, ako sa správajú v rodine alebo na pracovisku nemá s kresťanstvom nič spoločné. Takí kresťania by si mali uvedomiť, že byť kresťanom neznamená iba to, že si v nedeľu odskočím na liturgiu aby ma všetci videli.

„Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone (Mt 6, 24). Bratia a sestry, tieto slová nech budú aj pre nás novým štartom k zmene. Nebyť neutrálnym, ale za každých okolnosti mať jasno v tom, komu chcem slúžiť… Kto je mojím Bohom? Nevyberám si len to, čo mi to v danej chvíli vyhovuje? Obnovme si dnes lásku k Bohu, a slúžme mu… nepokúšajme sa Boha oklamať predstieraním, že naša neutralita v názoroch a tolerancia všetkého je vlastne niečo úžasné a ohromne diplomatické. Boh tomu hovorí vlažnosť, alebo nerozhodnosť a jasne nás napomína : Si ako vlažný zemiak, nie si ani studený, ani horúci, už už ťa vypľujem z úst. Kiež by si bol studený alebo horúci. Amen.