p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Musíme mať na zreteli, že aj v nás je stále starý človek. A tento starý človek vo mne je ten, ktorý ma hnevá. Ten, ktorý vo mne vzbudzuje pochybnosti o úprimnosti osoby, ktorá sa nachádza predo mnou. Starý človek  vo mne si drží odstup od ľudí, ktorí so mnou nezaobchádzajú dobre. V každom z nás je nedostatok trpezlivosti a napätie, pre ktoré je v nás starý človek v rozpore s novým. Len cez modlitbu môžem v sebe nastoliť  úplnú rovnováhu a mať kontrolu nad starým človekom. Vidieť Boha za každých okolností  môžem iba prostredníctvom modlitby. Svätý Pavol hovorí: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 21) Túto myšlienku iným spôsobom vysvetľuje v Liste Rimanom: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“  (Rim 12, 1). Čo tým Pavol myslí? Čo to znamená prinášať svoje telo ako živú obetu? Znamená to dať Bohu svoje zmysly, svoju myseľ a svoje úvahy; dať mu svoj čas

Sme kresťania a predstavení - Vaša láska nepočuje teraz prvý raz, že celá naša nádej je v Kristovi a že on je našou jedinou pravou a spasiteľnou slávou. Veď patríte do stáda toho, ktorý stráži a pasie Izrael. Ale pretože sú pastieri, ktorí sa radi nazývajú pastiermi, ale povinnosti pastiera plniť nechcú, pozrime sa, čo im hovorí cez Proroka. Vy počúvajte pozorne, my máme počúvať s bázňou. „Pán prehovoril ku mne takto: Syn človeka, prorokuj o pastieroch Izraela; a povedz pastierom Izraela.“ Toto sme počuli pred chvíľkou, keď sa čítalo. Preto sme sa rozhodli povedať vám niečo o tom. Nech nám pomáha on hovoriť pravdu, veď nehovoríme svoje veci. Lebo keby sme hovorili niečo svoje, boli by sme pastiermi, ktorí pasú seba, nie ovce. Ale ak je jeho, čo hovoríme, potom vás cez ktoréhokoľvek z nás pasie on. „Toto hovorí Pán, Boh: Pastieri Izraela, ktorí pasú samých seba! Vari pastieri nemajú pásť ovce?“ Čiže pastieri nepasú seba, ale ovce. To je prvá príčina, prečo pranieru

Pred niekoľkými mesiacmi som si pozrel taliansky film „Casomai“. Ak ste ho mnohí videli, viete, že tento film je o manželstve. Tento film ma dosť upútal, hlavne otázka kňaza snúbencom, a zároveň ich odpoveď. Na otázku: "Ako si predstavujete manželstvo?" Odpoveď znela: Radi pozeráme krasokorčuľovanie. Zvyčajne páry. Fascinuje nás, pretože sú stále v neistej pozícii, na kĺzkom povrchu. Stačí krátke zaváhanie a sú na ľade. Skutočne aj tento film, o ktorom hovorím to veľmi pekne vystihol. Súhlasím aj ja s touto odpoveďou. Túto odpoveď „dvoch krasokorčuliarov“, by sme mohli aplikovať na všetky situácie v živote, nie len na manželstvo. Samozrejme aj na každú jednu problematiku. Dnešné evanjelium nám rozpráva veľmi pekný príklad o tom, ako apoštol Peter, prvý pápež sa bál, topil sa, pretože zapochyboval. Stačilo, že videl silný vietor, začal sa topiť. Chvíľka zapochybovania, neistoty a bol vo vode. Ako krasokorčuliari, trochu neistoty a sú na ľade. Prečo je

Určite ste už počuli meno Kardinál Joseph Bernardin. Bol to arcibiskup v Chicagu.  V jednom rozhovore s ním povedal. Dve veci by som nechcel aby sa mi stali v živote. Mať rakovinu a byť odsúdený sexuálnym škandálom. Ako je známe, zomrel na rakovinu. Taktiež ako kardinál bol odsúdený za pedofilný škandál. Celé noviny v USA písali o tomto škandále. Bulvárne noviny sa ihneď pustili do kardinála. Všetky noviny prinášali veľké fotky, ľudia sa pohoršovali. Kardinál Bernardín s týmto žil až do konca života. Avšak tesne pred smrťou, keď zomieral na rakovinu, prišiel za kardinálom muž, bývali seminarista, ktorý ho odsúdil z pedofílie. Pred všetkými  povedal, že chce sa kardinálovi ospravedlniť, pretože odsúdenie bolo vymyslene, nepravdivé. Kardinál Bernardin sa s ním úprimne porozprával a zo srdca mu odpustil. O niekoľko dni na to kardinál zomrel. Vtedy noviny nepriniesli skoro žiadnu reportáž iba v malom kútiku novín bolo napísane, že kardinál bol neviny. Bratia a sestry

Drahí spolubratia kňazi, bratia a sestry! Pred niekoľkými mesiacmi som dostal do rúk knihu  „Dotyky života“. V tejto knihe som čítal aj takýto príbeh. Jedného dňa sa malý vnuk rabína Barucha hral so svojím kamarátom na schovávačku. Keď bol na rade on, aby sa schoval, utiahol sa do skrýše, ktorú si vyhliadol, a zostal v nej nehybne učupený. No po nejakom čase, keď sa mu zdalo, že tam čupí už príliš dlho a kamarát ho nevie nájsť, pomaly z nej vyšiel. Aké bolo však jeho prekvapenie, keď zistil, že dvor je prázdny. Zrazu sa ho zmocnilo bolestné tušenie, že jeho kamarát sa ho ani nepokúšal hľadať, omrzelo ho to a odišiel preč. Veľmi ho to zarmútilo a s krikom a plačom utekal za starým otcom, aby sa mu vyžaloval, ako veľmi ho bolí takéto správanie jeho kamaráta. A rabín Baruch túto epizódu so slzami v očiach komentoval slovami: „Vidíš, to isté hovorí aj Boh“: „Boh plače, pretože ho nikto nehľadá.“ Tajomstvo dnešnej slávnosti je tajomstvom Božej lásky, ktorá prebývala