Mt 14, 22-34

Pred niekoľkými mesiacmi som si pozrel taliansky film „Casomai“. Ak ste ho mnohí videli, viete, že tento film je o manželstve. Tento film ma dosť upútal, hlavne otázka kňaza snúbencom, a zároveň ich odpoveď.

Na otázku: "Ako si predstavujete manželstvo?" Odpoveď znela: Radi pozeráme krasokorčuľovanie. Zvyčajne páry. Fascinuje nás, pretože sú stále v neistej pozícii, na kĺzkom povrchu. Stačí krátke zaváhanie a sú na ľade. Skutočne aj tento film, o ktorom hovorím to veľmi pekne vystihol. Súhlasím aj ja s touto odpoveďou.

Túto odpoveď „dvoch krasokorčuliarov“, by sme mohli aplikovať na všetky situácie v živote, nie len na manželstvo. Samozrejme aj na každú jednu problematiku.

Dnešné evanjelium nám rozpráva veľmi pekný príklad o tom, ako apoštol Peter, prvý pápež sa bál, topil sa, pretože zapochyboval. Stačilo, že videl silný vietor, začal sa topiť. Chvíľka zapochybovania, neistoty a bol vo vode. Ako krasokorčuliari, trochu neistoty a sú na ľade. Prečo je to tak? Z evanjelia môžeme vidieť, že apoštol Peter keď vystúpil z loďky, pozeral na Krista. Ale v jednom okamihu spustil očí od Krista. Evanjelium nám o tom hovorí, „keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť...“ Vidíme, že už nepozeral na Krista, ale upútalo ho niečo iné. V tomto prípade to bol vietor.

Toto iste sa deje s každým z nás. Trochu spustíme oči z Krista a výsledok je ten, že sa topíme v hriechu, problémoch. Trochu zapochybovania na ľade, manželstve, kňazstve, v našom osobnom živote a všetko je preč. A začínalo to napríklad len jednou pútavou myšlienkou. Týka sa to každého jedného z nás, manžela, kňaza, rehoľníka... Chvíľka nepozornosti nám môže zobrať v živote manželstvo, rodinu, kňazstvo.

Podľa štatistického úradu v roku 2010 bolo uzatvorených 25 415 manželstiev z toho 12 015 rozvodov. V tom istom roku bolo na Slovensku 12 193 potratov. Možno si kladieme otázku, kde sa stala chyba? Kde je problém? Prečo toľko zlyhania? Odpoveď je: možno stačil mali vietor, ako u apoštola Petra, alebo nedôvera, myšlienka na zle a všetko sa stratilo. Začínalo to tak nevinne, iba jedna zla žiadostivosť. Pridala sa k tomu hádka v rodine, postupne nedôvera. Po určitom čase alkohol, a nakoniec rozvod. Ale v každom jednom prípade bolo aj to, že človek na chvíľku spustil oči z Krista.

Z úst starších neraz počuť: vychoval som syna, dcéru v kresťanskom duchu. Syn miništroval v chráme, dcéra spievala v zbore, a teraz, žijú tak, ako keby Boha nebolo. Syn, dcéra zabudli na Boha, alebo nachádzajú sa v sektách. Žijú v ťažkých hriechoch, nezosobášení, deti nepokrstené. Ak ich rodič na to upozorní mnohokrát je doma z toho peklo a ich odpoveď znie, veď dnes sa tak žije.

Kde sa stala chyba? V rodičoch? Zlá výchova? Možno prišla prvá skúška, zafúkal silný vietor a človek spadol. Trochu zapochybovania na ľade, v živote a človek sa ocitne na zemi.

Krasokorčuliar, ktorý sa chce naučiť korčuľovať potrebuje veľa hodín na to, aby sa naučil udržal rovnováhu na korčuliach. Aj my kresťania, vy manželia, my kňazi, potrebujeme neustále pozerať na Krista, aby sme udržali náš vzťah zo živým Kristom.

Detskými očami sa pozerajme na Krista. Možno si povieme, že dieťa môže pevne veriť, pretože nemá ešte problémy, nepozná tvrdosť života a prudkosť pokušení. Je to síce pravda, ale iba čiastočná, lebo dieťa mnohým veciam nerozumie. Čo vtedy urobí? Pýta sa starších a múdrejších. To je rada aj pre nás. Pýtajme sa Ježiša s úprimným srdcom na príčiny všetkých vecí, na zmysel života, hovorme mu o našich pokušeniach, problémoch, ťažkostiach, pádoch. Čím viac sa budeme pozerať na Krista, tým jasnejšie sa nám zjaví Boh.

Bratia a sestry! Všetci stojíme na korčuliach ako korčuliari, prajem vám a zároveň aj sebe, aby sme v živote zapochybovali, čo najmenej. A ak by sme aj zapochybovali, buďme si vedomí, že tie jeho oči na nás budú neustále hľadieť a zároveň On nás bude stále čakať.

o. Mgr. Martin Pavúk, MSC