p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Zomrel bohatý Pán. Po smrti sa jeho duša vybrala do neba. Cesta bola dlhá a vyzdobená transparentmi, ktoré oznamovali, čo všetko sa žiada od duše, aby mohla prekročiť brány neba. Duša čítala prvý nápis: „Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5). „To je dobre,“ povie si duša, „pokrstená som bola, mám nádej, že sa dostanem do neba.“ Čítala druhý nápis: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8, 34). „I to je dobre, veď pri všetkom bohatstve, tých mojich krížikov bolo až dosť.“ Ide ďalej a číta: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16, 16). „To je horšie,“ povedala si duša, „bola som pokrstená, ale môj život bol pohanský. V chráme som bola, keď ma krstili, potom keď som bola na prvé sväté prijímanie a potom na sobáš, a to len preto, aby ma neodsudzovali.“ A zase čítala: „A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.“

Jednou z najväčších ľudských túžob je túžba po domove, po domácom krbe, po takom mieste, ktoré zaisťuje pocit bezpečnosti, pokoja a lásky. Ježiš Kristus, keď učil o večnom šťastí, nebo nazval „domom Otca“ . V Božích plánoch každý rodinný dom má byť odbleskom neba, a láska duchom oživujúcim každú rodinu. Vlastne láska spôsobuje, že dom dovoľuje človeku, aby sa rozvinul, obohacuje ho, a neobmedzuje a neochudobňuje. Všeobecne atmosféra panujúca v dome zohráva takú veľkú úlohu, že možno povedať, že: človek je taký, aká je jeho rodina. Túto atmosféru plnú lásky a pokoja majú tvoriť nielen rodičia, ale aj deti. Totiž každý človek musí pociťovať solidaritu so všetkými, ktorí patria do rodiny. Tvoríme spolu spoločenstvo. Máme ho teda budovať, nie ruinovať. Čo majú deti robiť, aby v rodinnom dome panovala radostná atmosféra, plná lásky a pokoja? Predovšetkým musia sa usilovať pochopiť svojich rodičov. Často dorastajúce deti nariekajú na nepochopenie zo strany matky a otca, na nezáu

Drahí bratia a sestry, dnešná slávnosť Všetkých Svätých nás musí presvedčiť, že nie svet, ale Kristus má pravdu. Súčasný svet nám často adresuje cez masmédiá: „Zabudnite na Krista a Jeho náuku. Nikdy nebudete svätí, nikdy sa Mu nebudete môcť podobať. Avšak Kristus nikdy nežiada čosi, čo je nemožné. Žiada od nás ťažké veci, avšak nie nad naše sily a možnosti. Nasledovanie Ježiša a život podľa Jeho náuky je absolútne možný pre každého z nás. Svedčia o tom svätí, ktorým v dnešný deň vzdávame našu úctu. Kto sú svätí? Boli ľuďmi podobnými nám: muži, ženy, deti; pochádzajúci z rôznych národností, žijúci v rôznych časoch, plniaci rôzne povolania. Viac ako 40 000 mien týchto duchovných sa nachádza na oficiálnom zozname Kristovej Cirkvi. To však nie sú všetci. Žilo totiž a žije na svete milióny anonymných svätých, ktorých života a činy neboli Cirkvou a ľuďmi spoznané, avšak oni sú svätí v Božích očiach. Čo ich urobilo svätými? Svätí boli ľudia, ktorí mnohokrát boli chudob

Kto je to? – spýtal sa malý chlapec matky v kostole, pričom ukazoval na veľkú farebnú vitráž, osvetlenú slnečnými lúčmi. To je svätý – odpovedala mama. A to? – To je tiež svätý – hovorila matka, pozerajúc na inú vitráž. Po nejakom čase na hodine náboženstva dieťa počulo otázku: Kto je svätý? A odpovedalo: - Svätý to je ktosi, cez koho svieti svetlo. Je to prostá, ale hlboká odpoveď. Môžeme ju použiť vo vzťahu k sebe. Dobrý kresťan, to je ktosi taký, cez ktorého vyžaruje Svätý Duch. Slávnosť, ktorú dnes slávime je pre nás príležitosťou, aby sme prehĺbili poznanie o úlohe Svätého Ducha vo svete, a zároveň odpovedali, kto je Svätý Duch. Pre nás kresťanov je to Boh, ktorý je s nami na ceste. On je ten, ktorý nás vedie a posilňuje. Tretia Božská osoba je živá aj dnes a zároveň oživuje všetko. Vo Svätom Písme vidíme, že Svätý Duch zohrával veľkú úlohu v troch udalostiach. Prvou veľkou udalosťou je stvorenie sveta. Kniha Genezis hovorí, že tesne pred stvorením „Boží Duc