p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Čo chcete, aby som vám urobil? Bratia a sestry, ak by sa nás dnes Ježiš - každého zvlášť opýtal: čo chceš, aby som Ti urobil? Aká by bola naša odpoveď? Alebo o čo by sme prosili?. Pravdepodobne by tí, ktorí sú chorí, prosili o zdravie... mladí ľudia by možno prosili o úspech v živote.... manželia za svoje deti... ďalší za vyriešenie problémov... Každý by jednoducho  prosil o to, čo najviac v danej situácii potrebuje.  Túto otázku položil Ježiš aj Zebedejovým synom - Jakubovi a Jánovi. Ako sme sami počuli ich prosba bola nasmerovaná na budúcnosť. Chceli si zabezpečiť budúci život. V našom ľudskom ponímaní a chápaní to nebola zlá prosba. Veď kto s nás by nechcel mať zabezpečenú budúcnosť? Kto z nás by si - pri priamej otázke, ako ju položil Ježiš - nechcel zabezpečiť skvelý život? Asi všetci... Ježiš nám na konci dnešného úryvku ukazuje, ako môžeme dosiahnuť tú najúžasnejšiu budúcnosť - budúcnosť v jeho kráľovstve. Je to jednoduché - slúžiť druhým. Toto je rada a o

Bratia a sestry, mnohokrát v našich modlitbách, ktoré prednášame Bohu, prosíme o zdravie, požehnanie, pokoj atď… pre seba, alebo druhých. Naše modlitby sú na 99% prosebné – o niečo prosíme. Aj v dnešnom čítaní prichádza ku Kristovi prosebník. Otec túžiaci po tom, aby bol jeho syn  uzdravený – tak, ako aj my túžime dostať sa z rôznych chorôb, nemať trápenia alebo duševné problémy, vymaniť sa z víru pochybností a zažiť vyslobodenie… A Kristus na základe otcovej viery uzdravil jeho syna. Viera tohto otca, bola vierou v Krista. Niekedy si ľudia myslia, že viera znamená iba nemý súhlas s tým čo cirkev hlása. Alebo, že viera znamená iba konanie náboženských skutkov. Lenže podstata viery spočíva v tom, že prijímame Božiu pravdu a začíname sa spoliehať na Ježiša. Nie sme spasení preto, že veríme tomu, čo sa píše v Biblii, že vykonávame liturgické úkony alebo pobožnosti, ale preto, že veríme v Ježiša Krista. Liturgické úkony, čítanie sv. písma, návšteva chrámu a liturg

V archívoch Osvienčimského Múzea, v aktoch Brigadenführera SS Carla Caluberga, nachádza sa zaujímavý dokument týkajúci sa Generálneho plánu Východného Reichsführera SS Heinricha Himmlera z roku 1942. On hovorí o tom, že najlepším spôsobom na zotročenie i zničenie dobytého poľského i ruského obyvateľstva bude vedenie politiky namierenej proti tradičnému modelu rodiny, ktorá bude schvaľovať potraty, antikoncepciu i sterilizáciu. Samozrejme, že činnosti tohto typu sa mali týkať „slovanských podľudí“, a na nemeckých územiach boli prísne zakázané. Rodí sa otázka: ako je to možné, že tie isté heslá a postuláty, ktoré vedením SS boli považované za nástroj zničenia nepriateľa: zanechanie tradičného modelu rodiny, rozšírenie antikoncepcie a legalizácia abortov, stali sa v slobodných, nikým neokupovaných krajinách znakom „práv človeka“, „pokroku“, „dobrodenia ľudstva“? Zvestovanie svetu skrze osobu Márie pravdy o Novom Živote, ktorý sa začína spolu s Vtelením Božieho Sy

Bratia a sestry, dnešná nedeľa nesie názov “kr í župoklonn á “. Všetci dobre vieme, že symbol kríža nás sprevádza od narodenia až po hrob. Často žehnáme svojim blízkym. Rodičia prežehnávajú svoje deti keď robia dôležité životné rozhodnutia a so znakom kríža ich vyprevádzajú na dlhšie cesty... Kríže sú na kresťanských kostoloch, na pamätných miestach, na hroboch našich zosnulých...  Symbol kríža je centrálny znak kresťanstva. V minulosti to bol potupný a krutý nástroj popravy, ale  dnes  nad ním rozjímame ako nad symbolom spásy - Ježišov kríž, na ktorom za nás trpel a umrel. Kto sa akýmkoľvek spôsobom hlási ku krížu, tomu by malo byť jasné, že sa tým hlási ku Kristovi. Uvediem aspoň niekoľko impulzov toho, čo toto priznanie a vyznanie obsahuje. Symbolom kríža sa hlásime k Ježišovej historickej existencii. On nie je vymyslená postava, nie je žiadna mytologická bytosť, ale je historická osobnosť, ktorá žila v tomto svete. Symbolom kríža sa hlásime aj k jeho posolstvu - uč