Mk 9, 17-31

Bratia a sestry, mnohokrát v našich modlitbách, ktoré prednášame Bohu, prosíme o zdravie, požehnanie, pokoj atď… pre seba, alebo druhých. Naše modlitby sú na 99% prosebné – o niečo prosíme. Aj v dnešnom čítaní prichádza ku Kristovi prosebník. Otec túžiaci po tom, aby bol jeho syn  uzdravený – tak, ako aj my túžime dostať sa z rôznych chorôb, nemať trápenia alebo duševné problémy, vymaniť sa z víru pochybností a zažiť vyslobodenie… A Kristus na základe otcovej viery uzdravil jeho syna.

Viera tohto otca, bola vierou v Krista. Niekedy si ľudia myslia, že viera znamená iba nemý súhlas s tým čo cirkev hlása. Alebo, že viera znamená iba konanie náboženských skutkov. Lenže podstata viery spočíva v tom, že prijímame Božiu pravdu a začíname sa spoliehať na Ježiša. Nie sme spasení preto, že veríme tomu, čo sa píše v Biblii, že vykonávame liturgické úkony alebo pobožnosti, ale preto, že veríme v Ježiša Krista. Liturgické úkony, čítanie sv. písma, návšteva chrámu a liturgických pobožností sú dôležité pre nás život, ale to predpokladá vieru v Ježiša Krista – z nej musí všetko naše konanie vychádzať.

Určite aj my máme mnohokrát chuť zvolať ako tento otec: „Pane, verím, pomôž mojej nevere“. Hlavne vtedy, keď Boh rýchlo neodpovedá na naše modlitby a prosby, ktoré mu prednášame. Táto krátka otcova prosba – modlitba – nás všetkých poučuje, ako sa máme modliť a ako  pristupovať k Bohu.

K Bohu nikdy nemôžeme pristupovať tak, že sa pokúšame našou modlitbou zmeniť Jeho vôľu. Postoj: ja od Boha niečo chcem – Boh mi to nechce dať hneď alebo ako si to ja predstavujem, tak na neho použijem nejaký deviatnik, akatist, moleben, modlitbu… ktorá “viac” zaberie a tým pádom Boh prehodnotí svoje  doterajšie rozhodnutie a predsa sa prikloní k tomu, o čo som ho prosil. Takto to ale nefunguje…

V prípade, že sa ideme modliť s tým, že my máme nejaký cieľ po ktorom túžime,  ale  nevieme ho dosiahnuť našimi ľudskými silami, tak skúsime použiť duchovné sily na to, aby sme dosiahli svoje, tak to nie je modlitba. To je mágia. Mágia je použitie duchovných síl pre svoj cieľ. Ak sa niekedy modlíme týmto spôsobom, tak praktizujeme mágiu a nie modlitbu.

Čo teda je modlitba? V modlitbe sa človek dáva k dispozícii Božej vôli. To neznamená, že musíme vylúčiť všetko po čom túžime. V každom prípade je dôležité, keď sa za čokoľvek alebo kohokoľvek modlíme, vždy prosiť v súlade s Božou vôľou. To znamená: ak sa to Tebe páči… ak Ty uznáš za vhodné, že je to dobré pre mňa, užitočné pre ostatných…  tak mi to Pane daj. Tak, ako sa modlil Kristus v Getsemanskej záhrade: „Ak je možné odním odo mňa tento kalich, ale nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.” Kristus sa dáva k absolútnej dispozícii Bohu. Modlitba je presne o tomto. Chceme, aby Boh robil s nami, čo sa jemu páči. Potom začneme chápať aj to, keď sa niekto sťažuje ako sa modlil aj v mene Ježiša Krista a – nič… a že v písme sa píše, že o čokoľvek budete prosiť a určite dostanete a – nič… nefunguje to… Ono to funguje, iba ty sa nemodlíš, ale praktizuješ mágiu.

Modlitba je práve to, že sa budeme modliť v mene Ježiša Krista, že budeme mať Kristov postoj. Budeme sa odovzdávať do Božej vôle a prosiť Boha, aby si robil, čo sa jemu páči. A Jemu sa páči vyslobodzovať nás z hriechov a robiť z nás svojich svedkov. Všetko toto sa stane, všetko toto Boh urobí, ak sa naozaj modlíme.

Nikdy nemôžeme chcieť zmeniť Božiu vôľu. Ak nám Boh nedá hneď o čo  prosíme a dá nám to až po 20tich rokoch našej modlitby, nebude to preto, že sme ho konečne presvedčili.  Bude to preto, že jednoducho Boh čakal na správnu chvíľu, keď budeme riadne disponovaní na to, aby sme mohli prijať jeho dar… Pretože nie vždy sme pripravení ho prijať.

Boh nepotrebuje našu modlitbu na to, aby nám niečo mohol dať. Modlitbu potrebujeme my, aby sme sa jeho darom otvorili.

Bratia a sestry, je dobré – ako som spomenul na začiatku, že sa modlíme za zdravie, pokoj, porozumenie v rodinách, za nás samých… Ale nech sa stane Božia vôľa, nech on koná. Nesnažme sa riadiť Boha, Boh dobre vie, ako a čo je pre nás najlepšie.