p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

„Obnoviť jednotu medzi všetkými kresťanmi je jedným z hlavných cieľov  Druhého vatikánskeho všeobecného cirkevného snemu.“ [1] Ekumenizmus – je úsilie o jednotu kresťanov. V úvode k encyklike Ut unum sint Ján Pavol II. píše: „Kristus volá všetkých svojich učeníkov k jednote.“ (UUS 1). V dejinách Cirkvi sa konalo 21 ekumenických koncilov. Cirkvi Východu i Západu sa rozdielne pozerajú na koncily. Spoločne uznávajú prvých sedem všeobecných koncilov. 1. Nicejský I. (325); 2. Carihradský I. (381); 3. Efezský (431); 4. Chalcedonský (451); 5. Carihradský II. (553); 6. Carihradský III. (680); 7. Nicejský II. 787). Ekumenizmus je veľmi zložitý problém. Vyžaduje si mnoho síl, času, dobrej vôle, vzdelaných i jednoduchých ľudí, rešpektovanie Magistéria a najmä pokoja, porozumenia a lásky. Ekumenizmus od Druhého vatikánskeho koncilu urobil obrovský krok vpred. „I po toľkých hriechoch, ktoré prispeli k historickým rozkolom, je možná jednota kresťanov, pokiaľ si budeme pokorne vedomí, že sme z

Historické pozadie vzniku "Filioque" S teológiou trojice Kapadóckych Otcov na jednej strane, a Augustína na druhej bol položený základ, na ktorom sa sporná otázka Filioque, ba dokonca teologická diskusia o Trojici zakladá až dodnes. Treba zásadne súhlasiť s Dietrichom Ritschlom, že systematické rozmery problému boli v podstate už odtajené na tomto historickom stupni. [1] Napriek tomu by snáď bolo prehnané tvrdenie, že „kontroverzia sama má viac významu v cirkevno-historickej ako v teologickej oblasti". [2] Lebo v žiadnom prípade nezostalo myslenie o Trojici nezmenené, alebo len okrajovo zmenené, cez rozšírenie a presadenie vyjadrenia Filioque a cez jeho sukcesívne preniknutie do formuly vyznania a nakoniec do NC na západe, prostredníctvom tomu zodpovedajúceho tvarovania jednej a na vniknutie Ducha len z otca orientovanej teológie trojice na východe. Avšak nie je ľahké opísať zmeny, ktoré sú spojené so vznikom dissensa Filioque, keďže idú v skutočnosti ruka