p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

V októbri roku 1958 priniesla denná tlač správu o samovražde syna jedného nemeckého milionára. O príčine tohto činu sa ľudia dozvedeli z nahrávky, v ktorej si vylial svoje srdce. Povedal: „V Berlíne mám nádherný moderný dom vybavený všetkým komfortom, nič v ňom nechýba. Mohol som sa oženiť, veď ženy sa na mňa priam vešali. Vlastním auto, jedno z najmodernejších, mám motorový čln. Na konte mám milióny. Všetko som si dovolil, nič som si neodoprel. Mal som všetko, čo mi svet mohol dať, a to v takej miere, že už som viac ani nemohol čakať. A predsa som nešťastný, a preto mi ostáva už iba jedno, smrť.“ Pred svetom stála záhada: Ako môže byť človek nešťastný, keď všetko má, keď mu nič nechýba? Spisovateľ Huxley píše, že práve v tom je smútok človeka dnešnej doby - čím viacej má, tým viac cíti hlad. Na otázku prečo je to tak, môžeme odpovedať: Lebo duša človeka je stvorená pre večnosť, túži po nekonečnom, nič ju nemôže nasýtiť; žiadne bohatstvo, žiadna rozkoš. Dušu môže nasýtiť iba ten,

V jednom meste žili dvaja bratia nie práve najlepšej povesti. Boli v spojení s mafiánskymi rodinami a zastrašovaním, vydieraním a podvodmi nadobudli za krátky čas veľké majetky. A tak, keď starší z bratov náhle zomrel, takmer nik za ním nesmútil. Napriek tomu chcel jeho mladší brat usporiadať veľkolepý pohreb. Avšak ani jeden z kňazov, či už katolíckych, protestantských či ortodoxných ho nechcel pochovať. Vedeli ako žil a že nikdy v živote neprekročil prah žiadneho kostola. Naviac mladší brat požadoval, aby kňaz v pohrebnej kázni prehlásil, že jeho brat bol svätý. Za splnenie tejto podmienky dokonca ponúkol ako odmenu 50 000 dolárov. Jeden kňaz z veľmi chudobnej farnosti, ktorému sa priam rozpadal kostol napokon vyslúženie pohrebu aj s podmienkou prijal. Akurát žiadal,  aby boli peniaze vyplatené už pred pohrebom. Nastal deň pohrebu a v kostole na okraji mesta sa tlačilo množstvo ľudí. Nie preto, žeby chceli vzdať poslednú poctu človeku, ktorý mnohým z nich ubližoval, ale zo zvedavo

Drahí bratia a sestry! Francúzsky filozof Voltaire, známy aj svojím popieraním Boha povedal: „Nemôžem zniesť myšlienku, že dvanásť nevzdelaných rybárov založilo Cirkev, ktorá sa rozšírila po celom svete. Ja sa pokúsim túto Cirkev za dvadsať rokov zničiť.” Skutočne sa o to pokúsil a robil všetko, aby Cirkev zničil. Skúšal to celých dvadsať rokov a potom zomrel. Voltaire zomrel a Cirkev žije ďalej, lebo ona nie je dielom dvanástich nevzdelaných rybárov, ako sa Voltaire domnieval. Cirkev je Božím dielom, ktorá sa zrodila z prebodnutého Srdca Ježišovho a Svätého Ducha. Keď sme dnes pozorne počúvali evanjelium, mohli sme si všimnúť, že medzi Ježišovmi poslucháčmi nastal zmätok – jedni ho pokladali za Mesiáša, druhí za proroka, až nakoniec nastala roztržka v zástupe. Ľudia sa hádali a rozdelili sa  na dva tábory tých, ktorí veria a na tých, ktorí neveria. Ako by potom mohli pochopiť, kto je Svätý Duch, keď nevedeli  kto je Ježiš i keď ho počúvali? Apoštoli, keď chceli prijať Svä

Bratia a sestry, je úžasné, ak sa za nás niekto modlí. Každému z nás dobre padne, ak sa nájde blízky, ktorý za neho volá k Bohu. Máte takých? Modlíte sa vy za niekoho? Ak sa aj modlíme, často nevieme pomôcť, a modlitbu vnímame ako jedinú cestu k pomoci. Dnešné Jánovo evanjelium je veľkým povzbudením pre nás. Hovorí o tom, že sa Boh modlí. Zvláštne. Prečo by sa mal Boh modliť? Modlí sa za mňa/teba. Ježišu, ktorému neraz ubližujem, neposlúcham, som neverný, myslí v modlitbe na mňa. Za čo sa modlí Pán Ježiš? Prosí o to, aby sme mali večný život, aby sme boli jednotní, aby sme mali radosť. Ježiš sa modlí aby sme mali večný život  – Ježiš vo svojej modlitbe hovorí o večnom živote. „a večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“. Podstatou takéhoto života nie je videnie Boha, ale Jeho poznanie. To predpokladá, že budeme Pánovi blízko, jedine tak Ho môžeme poznať. Cez modlitbu, Jeho slovo, spoločenstvo cirkvi, sviatosti, cez

Jeden americký časopis pre niekoľkými rokmi uverejnil na svojich stránkach vzrušujúci článok. Opisoval udalosť súčasného kresťana s menom Charlie DeLeo. Charile sa narodil v New Yorku. Keď mal 23 rokov skončil školu a hľadal si prácu. Nakoniec tú prácu našiel a bol zamestnaný ako strážnik pri soche Slobody v New Yorku. Keď sa Charlie rozprával s autorom článku, tak s hrdosťou vyznal, že keď pracuje pri Soche Slobody, ustavične sa modlí. Povedal: „Počas prestávky v práci sem prichádzam, aby som premýšľal o Bohu“. Chariel DeLeo sa nielen modlí, ale robí mnoho iných užitočných vecí. Okrem iného dostal vyznamenanie od Červeného Kríža za to, že daroval viac ako 15 litrov krvi. Keď počul o práci Matky Terezy medzi chudobnými v Indii, poslal jej viac ako 12 tisíc dolárov, aby pomohol spoločenstvu, ktoré ona založila za týmto účelom. V rozhovore s autorom článku Charlie nazval sám seba „Keeper of the flame“, čo znamená „Udržovateľ svetla“. Autor článku priznal, že toto meno Charliemu