p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu. (Lk 17, 1-19). Dnes v evanjeliu stretávame desať malomocných – desať ľudí ktorí boli vylúčení zo spoločnosti a ktorých Ježiš uzdravil. Na Jeho príkaz sa idú ukázať kňazom, ktorých úlohou bolo oficiálne potvrdenie faktu uzdravenia. Počas cesty zbadajú, že ich choroba naozaj zmizla… Iba jeden z nich – Samaritán (v hebrejskej mentalite považovaný za odpadlíka), považuje za potrebné vrátiť sa, vzdať Bohu chválu a poďakovať sa Ježišovi. Iba jeden preukazuje vďačnosť a uznáva, že to čo sa s ním stalo, je Božím darom. Ostatní, pravdepodobne preto, že patria do vyvoleného národa, si myslia, že ich uzdravenie je čímsi, čo im patrí. Ježiš si cení človeka, ktorý preukazuje vďačnosť, človeka, ktorý nič nepovažuje za samozrejmé, ktorý sa dokázal otvoriť pre obdiv, prekvapenie. Nie je ťažké byť vďačným vtedy, keď dostaneme nejaké m

Milí bratia a sestry, mať dobrú vládu, alebo kráľa je túžbou obyvateľov zrejme každej krajiny. Musíme ale konštatovať, že túžba mať dobrú vládu zostáva spravidla nenaplnená. Sviatok Krista Kráľa nám chce zvestovať dobrú správu: Ježiš je najlepší Vládca. Sme si oprávnene istí, že nejde o vládu kohosi, kto sa snaží oklamať nás polopravdami a zavádzať nás nejakými medovými rečami ako to poväčšine býva v prípade politikov hlavne pred voľbami. Sviatok Krista Kráľa je radostným sviatkom oslavy dobrého Vladára. Ak chceme mať z Kristovej dobrej vlády úžitok, dbajme aby prosba, ktorá často vychádza z našich úst: „príď kráľovstvo tvoje!“, nebola len formalitou. Protestantský teológ Bohren hovorí: Vieme, čo vravíme, keď sa modlíme: „príď kráľovstvo tvoje“? Tu predovšetkým prosíme, aby sa pominulo to moje vlastné, malé, egoistické kráľovstvo. Každý z nás má svoje malé kráľovstvo. Robotník, ktorý kráča k svojmu stroju si myslí: To je moje kráľovstvo! Žena v domácn