p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Toto je jeden z tých biblických textov, ktoré sú na prvé prečítanie tak zrozumiteľné, že ich už netreba ani vykladať. Skúsme si však položiť otázku : O čom toto podobenstvo vlastne je? Čo nám chce povedať? Čomu nás chce naučiť? Jedna možnosť je táto : Je to podobenstvo o modlitbe. Tomu by zodpovedala aj tá skutočnosť, že náš dnešný príbeh bezprostredne nasleduje za iným príbehom, ktorého námetom je práve modlitba. A skutočne – ak človek hľadá poučenie, ako má či nemá vyzerať modlitba, ako máme a ako zasa nemáme hovoriť s Bohom, v tomto podobenstve sa mu takéhoto poučenia dostane. Iná možnosť : Je to poučenie o tom, že sa nemáme jedni nad druhých povyšovať. Tomuto zas zodpovedá poznámka v úvode, že Pán Ježiš toto podobenstvo hovoril o „tých, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali.“ Takých ľudí nájdeme bezpochyby v každej dobe a ľudskej spoločnosti. Žiaľ, aj v Cirkvi, a je potrebné sa pred nimi varovať. Je tu však aj tretia možnosť : Je to podob

Vo filme Divoký Západ je scéna, kde mladý vojak, bol už niekoľkokrát prichytený v opitom stave. Keď ho priviedli pred komisiu, plukovník, ktorý ju viedol, sa spýtal vinníka: „Čo mám s tebou robiť? Už koľkokrát si bol prichytený v opitom stave počas služby a vždy si bol za to potrestaný. Teraz už skutočne neviem, čo mám s tebou robiť?“ „Môžem prekontrolovať záznamy tohto vojaka?“ – spýtal sa mladý kapitán. Plukovník mu to dovolil. Po rýchlom preštudovaní faktov, kapitán oznámil: „Iba jedno sme nevyskúšali v prípade tohto vojaka. Nikdy sme sa mu nepokúsili odpustiť“. Po niekoľkých minútach porady, plukovník sa obrátil na obvineného a hovorí: „Už mnohokrát si bol potrestaný za opilstvo, v tomto prípade som sa rozhodol vymazať všetky tvoje predchádzajúce priestupky a odpustiť ti. Si voľný“. Vinník, skryl svoju tvár do dlaní a opustil miestnosť. Od toho momentu sa stal úplne iným človekom. Nielenže prestal piť, ale bol aj jedným z najlepších vojakov. Táto udalosť nás d

Bratia a sestry! Čo je to hlas? Podľa Aristotela hlas je zvuk, ktorý má nejaký význam a nevzniká prosto tým, že sa vzduch vydychuje, ale tým, že vzduch, ktorý je v priedušnici, na ňu naráža a vzniká slovo.    Človek už ako dieťa často počúva hlas rodičov, učiteľov, atď., ktorý ho na niečo upozorňuje. Aj my, v dnešnom evanjeliu sme počuli hlas, „hlas volajúci na púšti“, ktorý nás upozorňuje na veľmi dôležitú skutočnosť, na to, „aby sme pripravili cestu Pánovi“. V našom svete je mnoho hlasov, ktoré „kričia“ na námestiach, na uliciach, v novinách a v televízii. Tieto hlasy nás povzbudzujú, aby sme kúpili nejaký tovar, aby sme nestratili príležitosť, aby sme sa pripojili k nejakej manifestácii, aby sme hlasovali, podpísali, protestovali, búrili sa, pripojili sa k hlásaniu určitých hesiel. Počujeme hlasy, ktoré nám hovoria o zisku, úspechu, nenávisti, násilí a o mnohých iných posolstvách. Ponúkajú nám cesty, ktoré nás majú doviesť k úspechu, nie však k Ježišovi.