p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry! V dnešnom svete, ktorý je zameraný na zisk za každú cenu, znejú Ježišove slová cudzo. Veľakrát sú cudzie aj nám, kresťanom. Nám, ktorí hlásame toto evanjelium. Túžba po zisku, mať stále viac a viac je veľkým pokušením. Vlastný prospech – i na úkor svojho blížneho, i za cenu, že poruším Božie prikázanie, spôsobím druhým utrpenie a bolesť… to je obraz spoločnosti, v ktorom dnes žijeme. Chýba nám pokoj a láska, ktorú vytláča ziskuchtivosť a vypočítavosť. Vlastníme toľko zbytočných vecí… Ale sme šťastnejší, spokojnejší, lepší? Myslím si, že ani nie. Sami dobre vieme, koľko nepokoja, nelásky, neodpustenia, hádok, vrážd a násilia je v dnešnom svete. Dnes, keď sa zdá, že máme všetkého nadostač… Sami cítime, že iba vlastniť veci, nás ľudí neuspokojí. Ak –  tak iba na krátky čas. Slová o bohatstve z dnešného čítania sú stále aktuálne. Kristus nám skrze evanjelium chce ukázať pravé hodnoty, hodnoty ktoré majú cenu aj v Nebeskom kráľovstve, ktoré sú nepominut

Drahí bratia a sestry! Často v dnešnej dobe počujeme, že sme prestali mať záujem jeden o druhého a že život v minulosti bol lepší… Ľudia sa viac navštevovali, porozprávali sa, susedia si vzájomne viac pomáhali… Dnes je tomu inak. Ľudia sú viac uzavretí, myslia iba na svoje šťastie, svoje potreby, svoj vlastný svet…  Mnohokrát to i v našich vlastných rodinách zachádza až tak ďaleko že príbuzní, manželia, deti, akoby stratili úctu jeden ku druhému a správajú sa k sebe horšie ako v úvodzovkách povedané „psy“. Aká je potom naša úcta k druhými? Cudzím? K ľudom ktorých stretávame na ulici, keď si ani doma nechceme pomáhať? Najhoršie na tom je, že si myslime ako je všetko s nami v poriadku… veď my najlepšie vieme, komu máme pomáhať, kto si to zaslúži… V dnešnom evanjeliu, ktoré sme práve počuli Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili‘“ Ježiš tu nehovorí, že máme pomôcť len tým, ktorých mame radi

Bratia a sestry, dnešné podobenstvo nám približuje udalosť, ktorú nachádzame vo všetkých rodinách a časoch. Mladý chlapec či dievča rastú a rozvíjajú sa. Zdravie a sila im dávajú pocit sebaistoty a vzbudzujú chuť vyžiť sa a zažiť niečo zaujímavé. Rodinný dom sa im zdá primalý a pobyt v ňom ich začína nudiť. Majú pred sebou celý život  plný očakávaní a túžob   po dobrodružstve. Myslia si, že takýto život nájdu v iných mestách, ďaleko od rodinného domu. Chcú byť „slobodní“ a „nezávislí“. Poslušnosť je často veľkým problémom pre mladého človeka. Mládenec z podobenstva sa rozhodol opustiť otcovský dom. Je dospelý a otec s tým súhlasí, hoci je plný obáv. Dokonca mu dáva čiastku majetku, o ktorú požiadal. Otcove obavy sa rýchlo potvrdili, veď kto má veľa peňazí, ľahko nájde spoločníkov na veselý život. Doma sa mladík nemusel starať o zajtrajšok. A „vo svete“ tiež nemyslí na budúcnosť. Peniaze rýchlo miznú na zábavy „najlepšieho“ druhu. Neprítomnosť rodičov mu dov

Jeden z kňazov predniesol vo svojej farnosti ohnivú kázeň na tému dnešného Evanjelia. Chválil postoj pokorného mýtnika a silnými slovami hanil modlitbu sebaistého a pyšného farizeja. Skoro všetci počúvajúci mali zo slov kazateľa veľký dojem. Jeden z miništrantov sa tiež rozhodol, že sa nikdy nebude dopúšťať omylu pyšného farizeja, ktorý sa modlil: „Bože, ďakujem Ti, že nie som ako iní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo aj ako tento mýtnik“... Chvíľu po skončení Svätej Liturgie miništrant pristúpil k farárovi a povedal: „Dnes ste mali veľmi peknú kázeň“. A dodal: „Bohu vďaka, že nie som taký, ako ten farizej“... Taká reakcia na dnešné Evanjelium, pocit spokojnosti so sebou, hodnotenia a porovnávanie sa s inými je podľa Krista mylným postojom, pred ktorým nás vystríha. Ježiš neodsudzuje farizeja za to, že sa snažil byť spravodlivý, ale za pyšné chválenie sa tým pred Bohom. Nehovorí tiež, že ten farizej neurobil vo svojom živote nič dobré,