p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry. Dnes vstupujeme do ďalšieho roka, do roka 2020. Opäť stojíme na hranici niečoho nového, neznámeho a nepoznaného. Približne vieme, čo všetko nás v novom roku čaká a niektoré veci máme dokonca aj presne naplánované. Iné by sme radi aspoň začali zrealizovať. No dobre vieme, že sa celkom určite objavia aj také momenty a chvíle, na ktoré sa nevieme vopred pripraviť. Pri všetkých obavách, ktoré pri vstupe do nového roka máme, môžeme počuť slová: „ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”… Práve tieto slová chcú byť pre nás potešením a posilou. Chcú nás naplniť a preniknúť istotou, že nie sme sami, ale že sme v rukách dobrého a starostlivého Otca. Nový rok so sebou samozrejme okrem iného prináša aj mnoho výziev a možností. Tie sa môžu týkať rôznych sfér a oblastí nášho života. Je tu však aj jedna zvláštna výzva, nad ktorou zrejme iba málokto uvažuje: výzva žiť na Božiu slávu. Máme možnosť žiť nasledujúce dni nového roka tak, aby spôsob nášho života oslavov

Bratia a sestry,   posledný raz sme sa v tomto roku stretli v tomto chráme. Posledný raz v tomto roku stojíme pred tvárou Boha. Celá naša bytosť je akási citlivejšia, keď si ešte raz spomenieme na prežité udalosti uplynulého roka. Čo sa všetko počas tohto odchádzajúceho roka prihodilo… Kam a ktorým smerom nás unášajú naše tohtoročné spomienky? Každý z nás počas jedného roka mnoho zažije, pocíti, stratí, nájde, získa, oľutuje, vidí, skúsi… Nuž a na jeho konci má každý z nás tendenciu spraviť si akési súkromné vyúčtovanie, akúsi osobnú kalkuláciu, audit pozitív a negatív, úspechov i neúspechov, zdarov i nezdarov. Je to taká vnútorná analýza, ktorá je obvyklá a aj potrebná. Niečo sa spravilo, niečo ostalo nedokončené… Do niečoho sme sa možno ani nepustili, a tak to pred nami ostáva ako povinnosť do budúcna. Pravda je však aj taká, že človek pri takýchto analýzach neraz zájde i ďalej do minulosti a potom má tendenciu porovnávať – ako to bolo kedysi a ako je to dnes.