Silvester – 31. 12. 2019

Bratia a sestry,

 

posledný raz sme sa v tomto roku stretli v tomto chráme. Posledný raz v tomto roku stojíme pred tvárou Boha. Celá naša bytosť je akási citlivejšia, keď si ešte raz spomenieme na prežité udalosti uplynulého roka.

Čo sa všetko počas tohto odchádzajúceho roka prihodilo… Kam a ktorým smerom nás unášajú naše tohtoročné spomienky?

Každý z nás počas jedného roka mnoho zažije, pocíti, stratí, nájde, získa, oľutuje, vidí, skúsi… Nuž a na jeho konci má každý z nás tendenciu spraviť si akési súkromné vyúčtovanie, akúsi osobnú kalkuláciu, audit pozitív a negatív, úspechov i neúspechov, zdarov i nezdarov. Je to taká vnútorná analýza, ktorá je obvyklá a aj potrebná. Niečo sa spravilo, niečo ostalo nedokončené… Do niečoho sme sa možno ani nepustili, a tak to pred nami ostáva ako povinnosť do budúcna.

Pravda je však aj taká, že človek pri takýchto analýzach neraz zájde i ďalej do minulosti a potom má tendenciu porovnávať – ako to bolo kedysi a ako je to dnes. Kedysi to všetko bolo inak, povieme si. Niekedy sa nám môže zdať, že sa žilo lepšie a zdá sa nám, že život bol akýsi pokojnejší, radostnejší, pomalší a krajší. Že ľudia k sebe boli milší a pozornejší a úctivejší a mali k sebe bližšie. Že priateľstvá a kamarátstva boli čistejšie a úprimnejšie. Generácia, ktorá prežila obdobie socializmu a ktorá žije aj v tomto spoločenskom systéme snáď má na takéto úvahy a porovnávania právo. Osobne – sám mám rád nostalgické návraty v mojej mysli do bezstarostného, radostného detstva, keď som bol obklopený svojimi najbližšími, cítiac ich lásku, starostlivosť, oporu a istotu. A tak sa i mne zdá, že niekedy to bolo lepšie. Keby sa dalo, rád by som sa do toho času vrátil, keď neboli ešte mobily, notebooky, tablety, internet – a nikomu to ani nechýbalo. Bolo len úprimné kamarátstvo, nezištná pomoc, chlapské slovo – a stačilo to.

Je pravda, že žijeme v uponáhľanej dobe, kde dnes už neplatí to, čo včera. Čo ešte včera bolo dobré, dnes už nie je. Čo ešte včera bolo moderné, dnes je už zastarané. V našej spoločnosti sa manipuluje aj s morálnymi hranicami. Čo ešte pred niekoľkými desiatkami rokov bolo nepredstaviteľné, dnes je už možné – nie len v oblasti techniky, ale aj morálky, etiky a ľudských vzťahov. Mnohých ľudí trápi nízka vymožiteľnosť práva. Sociálne istoty dnes ani zďaleka nie sú to, čo bývali. Ako veriacich ľudí nás trápi, že aj s Cirkvou akoby to šlo dole vodou. Človek má v podstate veľa dôvodov povedať, že minulé dni boli lepšie ako tieto. Fakty nepustia. Existuje však ešte aj iný dôležitý fakt, na ktorý ako ľudia veriaci nesmieme zabudnúť : Je to zasľúbenie Božieho slova: Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky (Hebr. 13, 8). On sa nikdy nemení. Stále nás rovnako miluje a záleží Mu na nás. Stále nám rovnako ponúka svoje odpustenie, milosrdenstvo. Stále klope na bránu nášho srdca a túži po tom, aby sme otvorili a prijali ho.Bolo v minulosti vždy iba všetko dobré? Veď koľko odporu a prenasledovaní museli znášať apoštoli počas svojej služby? Aké zlé to bolo vtedy, keď sa narodil Mojžiš? Akým pokušeniam bol vystavený Daniel so svojimi troma kamarátmi? Aké prenasledovania prežívali nie len kresťania v minulom režime… Tí všetci zakúsili pomoc a ochranu od Boha.

Takto na prelome rokov má každý jeden z nás právo uvažovať nad časmi minulými. Nikto nám to nezakazuje. No nebolo by múdre ostať len pri tom. Nie je múdre ostať v minulosti. Žijeme dnes. Oveľa zmysluplnejšie je snažiť sa to pekné z časov minulých realizovať v dnešný deň, zajtra i pozajtra. Oveľa lepšie je nájsť zmysel pre naplnený život v tomto čase.

Bratia a sestry, sme v jeho rukách a budeme aj v Novom roku v jeho rukách. On je ten, ktorý nás aj cez zmenu rokov chce viesť a sprevádzať v tomto nasledujúcom roku. Záleží len na nás, či prijmeme jeho pozvanie.

Amen.