p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry! Keď pozeráme na dnešné evanjelium, vidíme, ako ľudia rôzne reagovali na príchod Božieho Syna do mesta. Niektorí ho začali oslavovať a niektorí reagovali s hnevom. Boh prišiel do mesta a ľudia boli prinútení zaujať svoj postoj. Boh dnes prichádza aj k nám, a my sa nachádzame v tej istej situácií: Musíme zaujať svoj postoj.  Jednu z otázok, ktorú by sme si mali dnes položiť je: prečo človek v dnešnej dobe neprijíma Boha? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože Boh nám skrze evanjelium nastavuje zrkadlo a ukazuje nám našu tvár presne takú, aká skutočne je. Ľudia, ktorí nepoznajú pravdu, majú o sebe skreslené predstavy, že sú dobrí ľudia, že pomáhajú iným, že sa starajú o iných, že im dávajú prácu, že žijú morálny život – ale evanjelium - Sväté Písmo ukazuje opak a toto človek nechce počuť. Človek nechce vedieť o sebe pravdu, pretože tá predstava, ktorú si sám o sebe v mysli vytvoril, ho falošne uspokojuje. Boh však túto predstavu rozbíja. Boh priši

Prečo človek nenávidí pravdu? Pretože Boh mu nastavuje v Biblii zrkadlo a ukazuje mu jeho tvár presne takú, aká skutočne je. Pohania ktorí nepoznajú pravdu, majú o sebe skreslené predstavy, že sú dobrí ľudia, že pomáhajú iným, že sa starajú o iných, že žijú morálny život – ale Biblia ktorú napísal Boh ukazuje opak – človek je vo svojom jadre zlý a sebecký. A toto človek nechce počuť. Človek nechce vedieť o sebe pravdu, pretože tá predstava, ktorú si sám o sebe v mysli vytvoril, ho falošne uspokojuje. Boh však túto predstavu rozbíja. Človek si vytvára vlastnú nábožnosť Človek je tvor nábožný. Keď nie je poruke nejaký bôžik, nejaká filozofia, nájde sa nejaká socha, človek, športovec spevák. V Sovietskom zväze bolo na dlhý čas ničené kresťanstvo, no bolo nahradené iným náboženstvom – komunizmom, sochami Stalina, Lenina, Brežňeva. Podobne v Číne zvelebovali Mao ‘C Tunga, v Amerike prezidentov, hollywoodské hviezdy. Človek je tvor nábožný a dokáže si zbožštiť čokoľvek, okre

Každý z nás má alebo mal svoju rodnú matku, ktorá mu darovala telesný život. No my máme aj dušu, ktorá má žiť nadprirodzeným životom.  Nadprirodzený život pre naše duše nám získal Ježiš. Tento Život (Ježiša) nám priniesla Panna Mária, ona nám ho darovala. Ochotne dala svoj súhlas, keď jej anjel oznámil Boží plán.  Mária, keď dala svoj súhlas, stala sa telesnou Matkou Spasiteľa a duchovnou Matkou nás všetkých.  Život dáva iba matka. Panna Mária je našou duchovnou Matkou. Úlohou každej matky je dať život svojmu dieťaťu a potom ten život chrániť pred každým jeho nepriateľom. Úlohou našej nebeskej Matky je chrániť ten život, ktorý nám ona dala v Ježišovi Kristovi, život nadprirodzený. Preto Panna Mária chráni každé svoje dieťa a robí všetko,  aby v ňom udržala nadprirodzený život,  ktorého podstatou je milosť posväcujúca.  Úlohy týchto dvoch matiek, teda matky telesnej a Matky duchovnej sa stretávajú v jednom bode, a to, že obidve túžia po šťastí svojich detí a

Milí bratia a sestry! Táto prečítaná stať z dnešného evanjelia je mimoriadne dôležitá a mimoriadne aktuálna. Dva protikladné svety stoja tu pred nami: model starého, známeho sveta a model nového sveta, ktorý prináša Ježiš. Model starého sveta reprezentujú Ježišovi učeníci.  Všimneme si, že Ježišovi učeníci si kráľovstvo Božie predstavovali celkom svetským spôsobom. Veľmi pozemské očakávanie sa skrýva za žiadosťou dvoch učeníkov, Jakuba a Jána. Chceli aby im Ježiš rezervoval najprednejšie miesta v Božom kráľovstve.  Hodno si všimnúť, že títo učeníci – aj ostatní, vnímali z Ježišových slov len to, čo chceli počuť. Radi počúvali slová o budúcej sláve, ale predpovede o utrpení brali na ľahkú váhu.  Jakub a Ján svojou požiadavkou ukazujú, že nepochopili logiku života, o ktorom svedčí Ježiš. Túto pomýlenú logiku nemajú iba dvaja Zebedejovi synovia, ale aj „ostatní desiati“ apoštoli, ktorí „ sa začali mrzieť na Jakuba a Jána“ (v. 41). Sú namrzení, pretože nie je

My, ktorí sme dnes počuli dnešné evanjelium, zaiste o sebe tvrdíme, že sme veriaci. Možno aj medzi nami sa nájdu takí, o ktorých by Pán Ježiš povedal to, čo povedal o Apoštoloch: „Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?” (Mt 17,17). Povedal to preto, že nešťastný otec žaloval na apoštolov, že nevedeli pomôcť jeho synovi. Pán Ježiš nebol spokojný s vierou svojich apoštolov a je dosť možné, že nebol by spokojný ani s vierou mnohých z nás. Starší pán jedenkrát rozprával: Bol som vo výrobe. Pracoval som s veriacimi. Položil som im niekoľko otázok. Jedného som sa opýtal: prečo si dal pokrstiť svoje dieťa? Odpoveď bola: Urobil som to preto, že aj iní dávajú krstiť svojej deti a ja by som nechcel byť výnimkou, chcem byť taký, akí sú iní. Iného sa pýtam: prečo si umožnil svojej dcérke pristúpiť k sviatosti zmierenia a k prvému svätému prijímaniu? Odpoveď tá istá: robia to iní, tak som to urobil aj ja. Mladého kresťana sa pýtal: Sobášili ste sa

Kardinál Tomášek, v rozhovore pre francúzsky katolícky denník „La Croix“, na otázku, čo by chcel špeciálne povedať čitateľom, odpovedal: „Tri veci. Ten kto pracuje pre Božie Kráľovstvo, robí mnoho. Kto sa modlí za Božie kráľovstvo, robí viac. Ten, kto trpí pre Božie Kráľovstvo, ako ukrižovaný Kristus, robí všetko“. V dnešnom Evanjeliu Kristus stavia pred nás jednu z najťažších požiadaviek. Hovorí: " Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho “ (Mk 8, 34-35). Prijatie kríža, ktorý nás v živote stretáva, nie je ľahkou vecou. Avšak musíme dôverovať Kristovi, ktorý nám sľubuje, že ak budeme súhlasiť s krížom, prijmeme ho a pôjdeme s tým krížom za Ním, po Jeho stopách, tak On nás zavedie do života. Totiž ako príbeh Ježiša sa neskončil vo chvíli Jeho smrti na kríži, ale skončil sa slávnym zmŕtvychvstaním, tak aj naše ne