Ľudia milujúci tmu

Prečo človek nenávidí pravdu?

Pretože Boh mu nastavuje v Biblii zrkadlo a ukazuje mu jeho tvár presne takú, aká skutočne je. Pohania ktorí nepoznajú pravdu, majú o sebe skreslené predstavy, že sú dobrí ľudia, že pomáhajú iným, že sa starajú o iných, že žijú morálny život – ale Biblia ktorú napísal Boh ukazuje opak – človek je vo svojom jadre zlý a sebecký. A toto človek nechce počuť. Človek nechce vedieť o sebe pravdu, pretože tá predstava, ktorú si sám o sebe v mysli vytvoril, ho falošne uspokojuje. Boh však túto predstavu rozbíja.

Človek si vytvára vlastnú nábožnosť

Človek je tvor nábožný. Keď nie je poruke nejaký bôžik, nejaká filozofia, nájde sa nejaká socha, človek, športovec spevák. V Sovietskom zväze bolo na dlhý čas ničené kresťanstvo, no bolo nahradené iným náboženstvom – komunizmom, sochami Stalina, Lenina, Brežňeva. Podobne v Číne zvelebovali Mao ‘C Tunga, v Amerike prezidentov, hollywoodské hviezdy. Človek je tvor nábožný a dokáže si zbožštiť čokoľvek, okrem pravého Stvoriteľa sveta.

Staroveký svet

Keď sledujeme históriu, ktorá sa dá sledovať reálne do potopy sveta, vidíme krajiny ako napríklad Egypt, kde človek – faraón bol pre ľudí bohom. Alebo rôzne vtáky, zvieratá sa vyznávali ako sväté. Dnes keď prídete do Indie, tak tam je posvätná krava a ľudia tieto zvieratá silno vyznávajú.

Starý svet bol zatopený podľa Písma a ešte dnes existujú dôkazy o tom, kde sú celé mestá utopené pod vodou. No ľudia aby prijali Božie slovo ako pravdu, ktorá opisuje čas, kedy bola potopa sveta, človek si vymyslel vlastný scenár, ako sa čo stalo a tak vznikli viery v krajiny, ktoré tu údajne existovali. Tak často počúvame o krajinách ako Atlantída alebo Lemúria. Keď prvé ponorky narazili na starobylé mestá zaplavené vodou, vyšlo nespočet kníh, ktoré opisovali údajnú pravdu o Atlantíde. Každý obrátený človek vie, že tie zaplavené mestá sú mestá spred potopy ako to opisuje Biblia, ale pohan si vymyslel príbeh o Atlantíde a dodnes sa tejto lži verí.

V Južnej Amerike si ľudia vymyslel kult slnka. Dokonca nedávno vyšla kniha – 4 dohody – ktoré učia o tom, ako je slnko inteligentné, ako nám dáva život, koľko múdrosti je v tomto slnku. A tým že ľudia nenávidia svetlo a pravdu ktorú Boh zjavil, uznávajú tieto ľudské názory ako pravdu. Pritom slnko je len planéta, ktorá podlieha skaze a fyzike ako každá stvorená vec, pretože je hmotná. Biblia hovorí, že slnko stvoril Hospodin, ale ľudia uznávajú slnko namiesto Toho, kto ho stvoril. A tak mŕtvej hmote prisudzujú inteligentné vlastnosti, čo je rovnaké bláznovstvo, ako keby sme uznávali futbalovú loptu, že môže mať IQ 100.

Ale Biblia napriek času, kedy bola napísaná, tak presne odhadla človeka, čo nám ukazuje aj tento verš: „Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy.“ Rim. 1, 23

Ľudia sa klaňajú prírode, objímajú stromy, uznávajú vtáky, silné zveri, uctievajú slnko, hviezdy, mesiac, človeka a nedávajú slávu Bohu, ktorý tieto veci všetky stvoril. Tento verš je našim denno-denným pamätníkom, ako nenávidíme pravdu a svetlo. Milujeme tmu, milujeme naše vlastné viery, vlastných bôžikov a modlíme sa ku nim už od nepamäti.

Ježiš Kristus – jediné svetlo na tejto temnej planéte – Zemi

Ježiš Kristus prišiel na svet ako pravda, ako svetlo pre blúdiaceho človeka. Už sa nemohol Boh dívať na ľudskú slepotu, ako sa človek sám chce spasiť, i keď na to nemá nikto potenciál, ako človek vyznáva všetky možné názory a filozofie, ktoré popierajú Slovo Boha, ktoré máme zapísané v Biblii.

Ján hovorí o Kristovi – Bohu – skutočnému Bohu, ktorý prišiel na tento svet toto:

„Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. 10 Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.“ Jn. 1, 9-10

Boh prišiel na svet – ako svetlo pre slepých ľudí, ale ľudia boli tak slepí a sú tak slepí dodnes, že Krista nerozpoznali ako Boha. Brali ho ako človeka, ktorý vymyslel náboženstvo, ale Kristus neprišiel aby vytvoril náboženstvo. On prišiel nato, aby ukázal ľuďom pravdu. Ale ľudia túto pravdu neprijali a toto svetlo zavraždili na Golgote. Tento verš nám dokonca hovorí, že svet skrze Krista povstal. Svet ho ale nepoznal v čase keď tu pôsobil a nepozná ho svet ani dnes.

Ježiš hovorí o sebe, že je svetlom pre svet, že prišiel potvrdiť pravdu ktorú Boh zapísal do starej zmluvy, ale ľudia pravdu odmietajú.

A Ježiš im zasa povedal: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." Jn 8, 12

Mnoho náboženstiev

Svet má dnes mnoho náboženstiev, filozofií a mysliteľských smerov, ezoteriky, okultizmu. Tieto veci nie sú od Boha, ale sú od človeka. Človek vlastne takto uznáva a vyznáva ľudské učenia a názory, nie však Božie.

Ježiš hovorí Židom, že preto Ho nedokážu prijať ako pravdu, pretože oni majú svoju pravdu, ktorá je však postavená na názoroch a chvále človeka: „Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!“ Jn 5, 44

Ak pôjdeme v tomto rozhovore Ježiša so Židmi ďalej, Ježiš nám ukazuje, že existujú vo svete iba dve sily. Boh a diabol. Nie však v tom zmysle, že by diabol bol protiklad, ako to vymysleli na východe, kde uznávajú Jin a Jang – tma ako protiklad svetlu. Biblia pravdivo hovorí niečo iného – ak zasvietime svetlo do tmy, tma sa stratí. Neexistuje stav, kedy svetlo je zastavené tmou – to je lož ktorú vyznáva veľká časť sveta. Boh je svetlo a tma musí ustúpiť. Diabol musí Bohu ustúpiť – on nie je nejaký protivník, alebo nejaký konkurent. On môže pôsobiť v starom zatuchnutom sklade bez prievanu a okien a tam držať ľudí v nevedomosti, ale keď do tohto skladu zasvietime svetlom, tma sa musí stratiť. Ježiš hovorí, že ak človek neprijíma Boha, je otrokom diabla a to preto, lebo miluje tmu a touto tmou sa živí.

„Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.“  Jn 8, 44

Mnoho ľudí hovorí, že sú ateisti, že oni nič nemajú s náboženstvami nič spoločného, alebo sú ľudia ktorí hovoria, my sme neutrálni a slobodní. Ale Boh hovorí, že buď máme otca Boha, ktorý nám daroval slobodu od sveta, od pút hriechu, závislostí – alebo máme otca diabla, ktorý okrem toho že je klamár od počiatku, ľudí drží v zajatí závislostí, nespokojnosti, strachu, obáv, neistoty a hriechu. Takto sa rodia všetci ľudia a žiaľ, mnohí takto aj zomierajú, ba je ich drvivá väčšina. Ak človek prijme Krista ako svojho Spasiteľa, zasvieti svetlo do jeho života a skutky tmy sa musia nutne stratiť, pretože tma svetlo nedokáže zastaviť. Ale ľudia milujú ďaleko viac tmu ako svetlo a sú radšej otrokmi, ako slobodnými, svetlo popierajú, utekajú od neho, alebo ho zničia.

„Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.  A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“ Jn 1,3-5

Prečo človek nenávidí Boha, nenávidí Jeho Syna Ježiša Krista, ktorý tu bol ako svetlo pre túto temnú zem plnú neprávostí? Musíme sa vrátiť do úvodného verša a premýšľať nad ním: „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Jn 3, 19

Tento verš jasne hovorí, že preto ľudia neprijímajú svetlo, pretože to svetlo by im ukázalo, že sú zlí a ich všetky skutky sú zlé. To svetlo každého človeka vytiahne z jeho ulity predstáv o sebe samom o svojich sníčkoch ktoré v tajnosti snívajú. To svetlo im ukazuje, že sú zlí a zaslúžia si spravodlivý trest. No zároveň Boh nenechal človeka len pri tomto, aby ho odsúdil, ale ponúka mu pomocnú ruku. Aby tento verš neplatil, aby ľudia nemuseli ísť na súd, Boh nám odkazuje:  „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Jn 3, 16

Čo chce Boh za to, aby sme mali večný život v úžasnej budúcnosti? Aby sme uverili Bohu, Kristovi. Nie verili v Boha – to verí hocikto. Tento verš hovorí – veriť v Neho, v Jeho vykupiteľské dielo na Golgote. Ak veríš v Krista, na súd nejdeš. Súd je pripravený len pre tých, ktorí v Krista neuverili a chcú sa pred Božím súdom vykúpiť zo svojich skutkov, svojimi mizernými argumentmi o ktorých Biblia hovorí, že každý človek pred Bohom zmĺkne a nikto sa sám neobháji. Prečo neprijať Krista? Ukáže nám našu skazenosť, presvieti nás ako najlepší laser, uvidíme vlastné temné srdce, ale On je verný a toto srdce nám očistí, hriechy zmyje, na súd nepripustí. Boh ťa miluje, každého človeka miluje a dôkaz jeho lásky je v tom, že poslal Syna, ktorý naše hriechy vyniesol na kríž, kde ich Boh odsúdil. Čo Boh za to chce? Len vieru – dôveru v Krista – nič viac. Nie skutky, nie obrady, nie svätené vody, kňazov, omše, hmotné jedenie Kristovho tela a Jeho krvi, kostoly, rapotanie naučených modlitieb. Boh chce len obyčajnú jednoduchú vieru.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Jn 3, 16

Toto pozvanie platí pre každého človeka bez rozdielu. Čím je človek horší, čím viac zlých vecí napáchal, tým lepšie. Božie myslenie je nevypočítateľné a prekvapujúce. Nikto nemusí zahynúť, ak prijme ako jediného Spasiteľa, Jedinú cestu Krista a všetky ostatné cesty, názory ľudí, filozofie, náboženstvá odhodí ako smeti. Boh chce iba vieru – nič viac. Ponuka platí pre každého človeka – každý človek je pozvaný k tejto viere, ktorá znamená zmenu života. Prijmeš pozvanie, alebo budeš milovať tmu a klamstvo? Boh dal Svojho Syna aj za Teba – ak to vierou prijmeš, staneš sa Božím dieťaťom. Čas na rozmyslenie je iba do dňa smrti.