p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Sú zaujímavé a súčasne vzrušujúce spomienky Matky Terezy z Kalkaty, v ktorých hovorí o tom, ako začínala svoju misiu pomoci pre ľudí zomierajúcich od hladu a rôznych chorôb na uliciach Kalkaty. Keď sa po prvý raz stretla s tou strašnou biedou a núdzou, povedala si: „Treba čosi robiť, aby sa táto situácia zmenila“. Zobrala teda všetky svoje peniaze, ktoré mala a prenajala za tieto peniaze starý dom so škaredou podlahou. V nasledujúci deň chodila po uliciach a zberala úbohé deti a navrhovala im, že ich bude učiť v tejto budove. Tak začala jestvovať prvá škola, ktorú založila. Neboli v nej lavice ani stoličky na sedenie. Ako tabuľa, slúžila špinavá zem. Takýmto spôsobom začala bojovať s biedou a úbohosťou, ktorá ju obklopovala. To, čo robila, nebolo veľké, ale v tej situácii nemohla urobiť nič viac. To bol začiatok jej činnosti. A ako vyzerá táto činnosť, ktorú ona rozvinula, dnes? Jej spolusestry sa starajú o 80 úplne vybavených škôl, 70 kliník pre malomocných, 30 domov pre osirelé de

V Taliansku žijúci chlapec ťažko pracoval, aby si zarobil na peniaze, aby mohol študovať spev. Totiž sníval o tom, aby sa stal slávnym umelcom. Jedného dňa učiteľ spevu mu povedal, že nemá najmenší talent a zbytočne márni svoj čas a peniaze. Napriek tejto negatívnej mienke učiteľa, matka chlapca, chudobná dedinská žena, podporovala svojho syna na duchu, povzbudzovala ho k ďalšiemu učeniu. Jej viera i vytrvalosť sa stonásobne vyplatili. Jej syn Enrico Caruso sa stal jedným z najväčších svetových tenoristov. Vytrvalosť a práca Enrico Caruso a jeho matky dobre podávajú ducha dnešného Evanjelia. Hľa, Peter s inými Apoštolmi sa namáhajú v pote tváre celú noc pri lovní rýb. Bohužiaľ celá ich práca i úsilie boli zbytočné. Celú noc spúšťali siete a nič neulovili. Až keď sa objavil Ježiš a prikázal Petrovi, aby spustili siete ešte raz, všetko sa zázračne zmenilo. Ulovili také veľké množstvo rýb, že sa im siete začali trhať. Kristus týmto zázračným rybolovom chcel poučiť Apoštolov, a aj

Bratia a sestry, predpokladám, že by sme iba veľmi ťažko našli človeka, ktorý by mlčky a dlhodobo akceptoval podradné postavenie. V našej demokratickej spoločnosti je samozrejmosťou považovať náboženské vyznanie, príslušnosť k menšinám či osobné presvedčenie človeka za jeho súkromnú vec. Pokiaľ svojim presvedčením neobmedzuje a neohrozuje druhých, môže si každý veriť čomu len chce. Vy starší, ktorí ste žili v komunistickom režime, viete akou vzácnosťou je osobná sloboda jednotlivca. Ako je to príjemne nevenovať pozornosť čo kde povedať, či naopak nepovedať, môcť vychovávať svoje deti podľa svojho. Jednoducho tešiť sa so slobody a rovnoprávneho postavenia. Tejto výsady sa nám dostáva v našej spoločnosti na základe jednoduchého faktu. Narodili sme sa tu a dnes sme slobodní občania Slovenskej republiky. Naše deti a vnúčatá túto slobodu dostávajú ako samozrejmosť už do vienka. Mnohokrát čítame a počúvame reči o ľudských právach a ľudskej dôstojnosti. Keďže sa dnešná spoločnosť vzdiaľu

Toto je podobenstvo o vzťahu človeka k Bohu, k Božím hodnotám. Každý človek dostal od Pána Boha na spravovanie určité hodnoty a je za ne zodpovedný. Raz sa Boh každého opýta: Ako si naložil s hodnotami, ktoré si dostal odo mňa? Podľa toho, ako človek nakladal so zverenými hodnotami, podľa toho bude aj súdený. Od svojho pána, ktorý odchádzal na cesty, dostali jeho sluhovia na starosť čiastky vysokej hodnoty: jeden dostal päť talentov, iný dva, ďalší jeden. Talent bola peňažná jednotka a mala hodnotu približne 36-tich  kilogramov striebra. Z tohto podobenstva prešlo do našej bežnej reči slovo "talent". Talentom nazývame nadanie, mimoriadne schopnosti, niečo neobvyklé a výnimočné. Podobenstvo nás upozorňuje na jednu dôležitú skutočnosť: Každý talent je darom od Boha.  Preto ak má človek nejaký talent, nesmie to byť pre neho dôvod k pýche, ale dôvod k vďačnosti. Tie veľké obnosy, ktoré talenty predstavovali, boli sluhom dané nie do ich osobného vlastníctva. Boli im z

V ktoromsi časopise bola uverejnená otázka: Čo odlišuje katolíka od neveriaceho? Jedna z odpovedí znela takto: Katolík je človek, ktorý chodí v nedeľu do kostola, v piatok sa má postiť, musí chodiť na spoveď a neuznáva rozvod. Tato odpoveď ma dosť šokovala, v tejto odpovedi ma zarazilo to, že nikde nie je ani zmienka o láske. Ježiš v dnešnom evanjeliu veľmi presne definuje katolíka, ba aj kresťana, ktorý má byť človekom lásky. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! V živote nie je dôležité poznať množstvo predpisov a zákonov, ale dôležité je plniť jedno prikázanie, v ktorom je obsiahnuté všetko. Milovať. V tomto prikázaní sa mnohí dopúšťame chyby, lebo si myslíme, že lásku k Bohu a blížnemu naplníme účasťou na liturgiách, spievaním piesní a modlitbou. To je síce dobré, ale nie je to úplné. Láska k Bohu a blížnemu má prenikať celý život kresťana, nie len vtedy keď sme v chráme.

Evanjeliový príbeh, ktorý je základom dnešnej zvesti nie je iba diskusiou o tom, ktoré prikázanie je najväčšie. Nejde tu v prvom rade ani o spor Ježiša s jeho odporcami. Ide tu o rozhovor medzi učiteľom a žiakom. Preto je tento príbeh často nazývaný aj ako akademický rozhovor. Ježiš na otázku učiteľa Zákona o tom, ktoré prikázanie v Zákone je to najväčšie, odpovedá citovaním dvoch zásadných starozákonných prikázaní o láske k Bohu (Dt. 6, 4 – 5) a k blížnym (Lv 19, 18b). To neznamená, že ostatné prikázania sa týmto spôsobom rušia alebo devalvujú. Naopak, ide o hľadisko, z ktorého možno všetky prikázania pochopiť a praktizovať, pretože nás privádza k podstate Božieho zámeru stvoriť tento svet a všetko, čo je jeho súčasťou, a tak aj k vlastnému jadru Božej vôle v tomto svete. Pozadie, ale aj význam tejto otázky ilustruje výstižne jedna rabínska anekdota zaznamenaná v Babylonskom talmude. Ide o príbeh o dvoch významných učiteľoch Zákona, Šammajovi a Hillelovi, ktorí boli zhruba Ježišo