p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

Bratia a sestry, pred časom prebiehala v USA anketa o najvtipnejšiu odpoveď na otázku: Čo by si chcel povedať Billovi Gatesovi? Všetci iste viete, že ide o jedného z najbohatších ľudí na svete. Prvé miesto získala odpoveď istého žiaka. Bola krátka – znela: “Dobé ráno, otecko”! Mať bohatých rodičov, bohatého strýčka, tetu, vyhrať prvú cenu v lotérii a podobne, je veľkou túžbou mnohých. Je to túžba po bohatstve, majetku, peniazoch. Je azda zbytočné pripomínať množstvo podvodov, mega krádeží, tunelovania a násilných činov, vrátane vrážd, ktorých sa ľudia dopustili práve pre naplnenie tejto túžby: mať veľký majetok. Vládnuť miliónmi. Je zaujímavé, že mnohí ľudia, ktorých cieľom bolo bohatstvo, tento cieľ dosiahli – žiaľ, často pri jeho plnení stratili svoje dobré meno. A nie len mnoho ľudí, ale aj mnoho štátov bolo presvedčených, že sme tu preto, aby sme bohatli a mali stále iba viac. V preambule Ústavy SR sa nehovorí len o Cyrilo – Metodskom duchovnom dedičstve ale

V jednej publikácii som čítal o žene, ktorá sa dozvedela o liečivej moci odpustenia a došla k záveru, že to je presne liek na jej problémy. Rozhodla sa, že aj ona odpustí a svojej priateľke s nadšením povedala: „Každému som odpustila!“ Avšak niekoľko týždňov potom, čo liečivá sila odpustenia začala prinášať prvé výsledky, sa jej zdôverila: „Nevedela som, že som nenávidela toľkých ľudí…“ V snahe prekonať svoje zdravotné problémy táto žena v domácnosti pravidelne opakovala slová odpustenia: „Odpúšťam všetkým, ktorí potrebujú moje odpustenie. Ja aj oni sme slobodní.“ Bratia a sestry, dnešné Božie slovo ktoré sme si prečítali, nám hovorí, že máme odpustiť srdcom. Musím povedať, že skutočné odpustenie, odpustenie srdcom, po ktorom mnoho ľudí túži nie je záležitosťou jedného dňa. Vyžaduje to čas a vytrvalosť, pretože ku zmene musí prísť aj na úrovni nášho podvedomia. Všetci si v živote nesieme rany – niektoré ľahšie, iné ťažšie, spôsobené druhými ľuďmi. Neodpustenie pô

Bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu sme počuli Ježišovu odpoveď a zároveň narážku na slabú vieru apoštolov.  „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ On im povedal: „Pre svoju malú vieru…“  Dobre vieme, že viera je dar a nikto nemôže pokladať tento dar za niečo automaticky pridelené. Pre neveriacich je naša viera mnohokrát terčom posmechu a veľa ľudí si dokonca myslí, že nás oberá o radosť v živote a my si ho nevieme “vychutnávať” naplno. Ale toto tvrdenie nie je založené na pravde. Ktosi raz povedal, že veriaci a neveriaci kráčajú životom ruka v ruke po tej istej ceste. Ibaže keď neveriaci povie: „Ja som už došiel!“, veriaci mu na to povie: „Ja ešte pokračujem ďalej!“ Áno, životom kráčame spolu, veriaci aj neveriaci. Dokážeme “vychutnávať” život rovnako, no keď život pre neveriaceho podľa jeho presvedčenia končí, pre nás veriacich v podstate nanovo začína. Pravdepodobne apoštoli mali po Ježišovej odpovedí o svojej viere pochybnosti. Aj my sa mnohokrát pýtame: sú pochybn

Bratia a sestry, tí, ktorí ste sa už niekedy pri plávaní nadýchli vody viete, že to nie je nič príjemné. Pri topení sa človek snaží chytiť čohokoľvek, len aby sa zachránil a to známe „topiaci sa aj slamky chytá“  môže byť v okamihu bolestne pravdivé… a keď sa k tomu pridá silný vietor a vlny, panika je úplne namieste. Dnes sme v evanjeliu počuli ako sa topil apoštol Peter, pretože sa zľakol práve toho silného vetra a veľkých vĺn.  Vyľakal sa. (Mt 14, 30) Možno sa čudujeme, že nezvládol situáciu, že zapochyboval a bál sa vetra… Žiaľ niet sa čomu čudovať. Pravdepodobne by sme my obstáli ešte horšie. Sami si musíme priznať, že aj náš život a naša kresťanská viera sa mnohokrát podobá zúfalému topeniu a prežívaniu strachu, pretože „fúka silný vietor a vlny sú obrovské“… Tak, ako sa na mori strieda obdobie príjemného vánku a jasného slnečného dňa s obdobím temna, búrky a ohrozenia, podobne je to aj so životom kresťana. Prirodzene, že túžime iba po pohode, šťastí, zd