p. PaedDr. Mgr. Martin Pavuk, PhD, MSC

V známom filme „Potopa“ je scéna, ktorá ukazuje, ako kráľovi vracajúcemu sa do krajiny zahatáva cestu značný oddiel Švédov. Kráľa sprevádzala iba malá skupina vojakov. Hrdina filmu, Kmicic, vystupuje vpred pre ochranu kráľa, za ním starý Kiemlicz s dvoma synmi. Traja Kiemliczi okrem odvahy nereprezentujú žiadnu morálnu hodnotu, sú to obyčajní darebáci, zabijaci, zlodeji a stále medzi sebou pohádaní. Vidia, že v tomto prípade im boj nedáva žiadnu šancu, že treba položiť život. Pred tvárou smrti, ktorá môže byť rehabilitáciou ich márneho života, synovia sa teda obracajú na starého Kamlicza – Otče, odpusť. – Odpúšťam – Odpovedal otec. – Vy, synovia, odpusťte. – Odpúšťame. – Odpovedajú synovia. Potom sa pustia do nerovného boja a zahynú. Prečo máme odpúšťať? Lebo s odpustením je ľahšie žiť i ľahšie zomierať. Sviatky Božieho Narodenia to sú sviatky Božieho Odpustenia. Boh robí prvý krok smerom k hriešnemu ľudstvu, ktoré porušilo Boží zákon. V B

Bratia a sestry, večer, keď slnko zapadne je vidieť na oblohe plno hviezd. Nad ránom, keď sa blíži jeho východ, začínajú hviezdy blednúť, a cez deň keď je slnko na oblohe, ich vôbec nevidno. Ony tam síce sú, ale slnko napĺňa náš priestor takým intenzívnym svetlom, že sa hviezdy nášmu pohľadu načisto strácajú. Práve toto sa deje, keď Slnko spravodlivosti - Ježiš, napĺňa svojím svetlom všetky vnútorné priestory našej duchovnej bytosti. On vstúpil ako svetlo do tohto sveta, cez sviatky, ktoré sme slávili. Keď Ježiš prišiel do Kafarnaumu, evanjelista hodnotí jeho príchod, ako príchod svetla: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti. Toto Svetlo, Ježiš chce aj v nás zapáliť, aby sme sa z noci prebudili do dňa, aby v našom myslení, cítení, konaní vymizli všetky "hviezdičky", ktoré nás zotročujú. Kým v nás nesvieti Slnko - Kristus - často tam svieti hviezda nášho egocentrizmu. Sme plní seba, plní myšlienok o se

Skupina katolíkov, ktorí sa ukrývali pred komunistickou mocou  v Číne sa zhromaždila v dedinskej kaplnke, aby sa potajomky zúčastnila na nedeľnej Eucharistii. Tesne po začiatku Svätej Omše sa objavil  v kaplnke plne ozbrojený čínsky vojak. Veriaci, vediac kto vošiel do svätyne, stŕpli od zdesenia. Najprv zavládlo úplné ticho, a po chvíli bolo počuť zhromaždených ľudí, ako si čosi šepkajú medzi sebou. Misionár, ktorý slávil Svätú Omšu sa obrátil k veriacim, aby si overil, aký je dôvod tohto zmätku. Zbadal vojaka a pochopil vážnosť situácie. V tom istom momente sa vojak usmial na kňaza a urobil veľký znak kríža. Misionár sa tiež usmial na neho, upokojil veriacich a pokračoval ďalej v slávení Najsvätejšej Obety. Znak kríža ktorý urobil vojak, svedčil o tom, že bol katolíkom. Je to tiež viditeľný prejav toho, že vyznávame Krista, zvlášť vtedy, keď sa poznačujeme znakom kríža. Prečo pri vstupe do chrámu robíme znak kríža svätenou vodou? Robíme to preto, lebo sa za týmto gestom 

Bratia a sestry, Ježiš Kristus, ktorý vstúpil do nášho sveta, sa od neho radikálne odlišoval. Bol celkom iný. Bol dobrý, čistý, nevinný... I keď sa stále pohyboval medzi hriešnikmi, zachoval si dobrotu a čistotu. Za všetkých okolností ostal sám sebou. Nedal sa deformovať zlom, ktoré ho obklopovalo. V záplave zla okolo nás a v nás je on životodarnou oázou. Vianočné sviatky nás pozývajú, aby sme sa s ním dôkladne oboznámili. Evanjeliá, ktoré nám ho približujú – by mali byť počas sviatkov naším hlavným čítaním. Kristus prišiel kvôli tomu, aby aj nás urobil dobrými a čistými. Veľmi sa odlišoval od farizejsky zmýšľajúcich ľudí. Farizejovi stačí, keď je dobrý a čistý podľa vlastnej mienky, hoci to často býva veľký sebaklam. Ježiš bol celkom iný. V ňom nebolo nič z farizejskej mentality. On ju ostro kritizoval. On prišiel medzi nás, aby nás dvíhal na svoju úroveň - na svoj obraz, aby nám umožnil priblížiť sa k duchovnému a etickému štandardu, v akom žil on. Tak pôsobil vtedy, tak pôs