Matka chráni šťastie svojho dieťaťa

Každý z nás má alebo mal svoju rodnú matku, ktorá mu darovala telesný život. No my máme aj dušu, ktorá má žiť nadprirodzeným životom. 

Nadprirodzený život pre naše duše nám získal Ježiš. Tento Život (Ježiša) nám priniesla Panna Mária, ona nám ho darovala. Ochotne dala svoj súhlas, keď jej anjel oznámil Boží plán.  Mária, keď dala svoj súhlas, stala sa telesnou Matkou Spasiteľa a duchovnou Matkou nás všetkých. 

Život dáva iba matka. Panna Mária je našou duchovnou Matkou. Úlohou každej matky je dať život svojmu dieťaťu a potom ten život chrániť pred každým jeho nepriateľom. Úlohou našej nebeskej Matky je chrániť ten život, ktorý nám ona dala v Ježišovi Kristovi, život nadprirodzený. Preto Panna Mária chráni každé svoje dieťa a robí všetko,  aby v ňom udržala nadprirodzený život,  ktorého podstatou je milosť posväcujúca. 

Úlohy týchto dvoch matiek, teda matky telesnej a Matky duchovnej sa stretávajú v jednom bode, a to, že obidve túžia po šťastí svojich detí a robia všetko, aby to pravé šťastie aj dosiahli. Naša nebeská Matka veľmi dobre vie, že  pre každého človeka jestvuje iba jedno skutočné šťastie a tým je Boh. Šťastné dieťa, ktorého aj pozemská matka pochopila túto skutočnosť a potom vedie svoje  dieťa cez Pannu Máriu k Bohu. Také dieťa, ktorému matka už od útleho detstva vštepovala do srdca túto dôležitú  pravdu, keby aj v živote poblúdilo, nájde si raz cestu späť k Bohu, najmä vtedy, ak ho jeho rodná matka naučila pravej mariánskej úcte.

Na brehu jazera stál chudobný rybársky domček. Jedného večera otvorili sa dvere a mladý dobre podnapitý muž zamieril k loďke. Uvoľnil ju, zobral veslá, sadol si do nej a vesloval na hlbinu. Z domčeka vybehla staršia žena, utekala k jazeru a volala: „Jozef, Jozef, vráť sa!  Vráť sa, Jozef! ” No Jozef bol ako hluchý. Bol veľmi nazlostený, lebo matka mu vyčítala jeho zlý život, najmä jeho časté opilstvo. Musí odísť preč do sveta, aby mu nik nezasahoval do jeho osobného šťastia. Matka stále volala, jej hlas pomaly slabol až nakoniec úplne umĺkol, lebo zaznel hlas zvonov, ktoré vyzývali k modlitbe Anjel Pána... Matka si kľakla  a modlila sa tak úprimne, ako sa azda už dávno nemodlila. Keď dokončila modlitbu Anjel Pána..., modlila sa za svojho syna, prosila tú, ktorá je i jeho Matkou - Pannu Máriu. Po modlitbe sa vrátila domov a syn odišiel do sveta hľadať svoje šťastie. Dlho ho hľadal, ale nenašiel. 

Čím ďalej, tým bol nešťastnejší. Keď už sa  mu všetko zbridilo a začal sa hanbiť sám za svoj život, zamyslel sa nad sebou a vrátil sa k modlitbe. Mnoho rozmýšľal a prišiel i na to, že škoda mu je hľadať šťastie mimo seba. „Ak ho nenájde v sebe, tak ho vôbec nenájde. Vrátil sa úprimne k Bohu, začal pristupovať k sviatostiam. Jeho život sa úplne zmenil. 

Často sa vracal myšlienkami na breh jazera, kde žila jeho dobrá chudobná matka, ktorú tak strašne urazil tým, že ju opustil. Musí sa k nej vrátiť! Skutočne sa vrátil. Po niekoľkých rokoch jedného večera prišiel k chudobnému rybárskemu domčeku a nesmelo zaklopal  na dvere. K dverám prišla síce už zostarnutá, ale s tým istým srdcom – srdcom plným lásky, jeho matka. Privítala ho,  objala a od radosti plakala. Tešila sa, že sa jej vrátil zdravý, ale ešte väčšiu radosť mala, keď sa neskoršie dozvedela a na vlastné oči videla, že jej syn sa úplne zmenil. 

Šťastný syn, ktorý mal takú matku,  že ho viedla cez Pannu Máriu k Ježišovi a nezúfala si ani vtedy, keď syn poblúdil, ale svojimi modlitbami mu pomáhala nájsť správnu cestu. 

Drahé matky, ani vy nič viac a nič  dôležitejšie a užitočnejšie nemôžete urobiť pre svoje deti, ako vštepiť im do sŕdc  pravú mariánsku úctu. Naučiť ich tú  veľkú pravdu, že okrem vás majú aj inú matku, a to duchovnú Matku Pannu Máriu, ktorá ich nikdy neopustí. Naučiť ich milovať ju a vo všetkých záležitostiach k nej sa v modlitbách utiekať. Veľký dar ste im dali, ak od útleho detstva ste ich viedli cez Pannu Máriu k tomu skutočnému šťastiu - k Bohu. Panna Mária ešte nikoho nesklamala a nesklame ani vás, ani vaše deti, lebo ona je skutočne našou duchovnou Matkou.