Nový rok – 1.1. 2020

Bratia a sestry.

Dnes vstupujeme do ďalšieho roka, do roka 2020. Opäť stojíme na hranici niečoho nového, neznámeho a nepoznaného. Približne vieme, čo všetko nás v novom roku čaká a niektoré veci máme dokonca aj presne naplánované. Iné by sme radi aspoň začali zrealizovať. No dobre vieme, že sa celkom určite objavia aj také momenty a chvíle, na ktoré sa nevieme vopred pripraviť. Pri všetkých obavách, ktoré pri vstupe do nového roka máme, môžeme počuť slová: „ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”… Práve tieto slová chcú byť pre nás potešením a posilou. Chcú nás naplniť a preniknúť istotou, že nie sme sami, ale že sme v rukách dobrého a starostlivého Otca.

Nový rok so sebou samozrejme okrem iného prináša aj mnoho výziev a možností. Tie sa môžu týkať rôznych sfér a oblastí nášho života. Je tu však aj jedna zvláštna výzva, nad ktorou zrejme iba málokto uvažuje: výzva žiť na Božiu slávu. Máme možnosť žiť nasledujúce dni nového roka tak, aby spôsob nášho života oslavoval Boha – slúžil Bohu. My určite chceme žiť tak, aby to bolo na prospech nám a našim rodinám. Budú však naše ciele, motívy, spôsoby a konanie aj na oslavu Boha? To, zdá sa, v dnešnom svete zaujíma stále menej a menej ľudí.

Hneď na začiatku roka si musíme odpovedať na veľmi dôležité otázky: Aký život chceme žiť, aké hodnoty chceme presadzovať, šíriť a uznávať, akými prostriedkami chceme dosiahnuť svoje ciele, koho chceme svojim životom v novom roku osláviť? Na čiu oslavu chceme žiť? Na svoju alebo na Božiu? Ak totiž oslavujeme Boha, slúži nám to na oslavu nás samých. Ak oslavujeme Boha, žijeme podľa princípov lásky, odpustenia, tolerancie, zmierovania, služby, obetovania a prijímania sa. Je to život vo vzájomnom prijímaní sa. Toto prijímanie v sebe obnáša trpezlivosť s druhými, ich znášanie, rešpektovanie… Je to život v odpustení, zmierení, v úmyselnom neubližovaní a neškodení. Je to život, ktorý sa neteší z nešťastia druhého človeka. Prijímať druhého človeka nie je nič iné ako vedieť mu prejaviť úctu. Prijať sa navzájom úzko súvisí s najväčším Ježišovým prikázaním lásky: Miluj Boha nadovšetko a miluj svojho blížneho ako seba samého!

Prijímať sa navzájom znamená to isté ako prejaviť druhému človeku, že je u mňa, v mojom dome, v mojom živote, v mojom srdci, v mojom kostole, cirkvi – vítaný. Prijímať sa navzájom, to teda nie je len zdvorilé podanie ruky. Nie je to len milé gesto navonok, nemôžem vo svojom vnútri  aj naďalej ostať studený ako ľad a tvrdý ako skala. Navzájom sa prijímať je viac ako slušnosť, či zdvorilosť. Je to úprimná snaha nadviazať, vytvoriť vzťah, priateľstvo a dobrú vôľu k porozumeniu, dialógu a spolupráci aj s tým, kto má úplne opačný názor ako ja.

Takto sa navzájom prijímať, nie je také jednoduché ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je to ťažká požiadavka, ktorú na nás Boh ukladá. Ak ju však dokážeme napĺňať a realizovať, potom dáme okolitému svetu skutočný božský príklad a oslávime tým Boha.

Takto žiť bude určite na oslavu Boha. Keď však túžime osláviť len seba, budeme zrejme vyzerať ako sebci, egoisti, kariéristi, populisti a chrapúni. Povedané slovami významného starozákonného vodcu Józua: Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť! Ja však a môj dom budem slúžiť Bohu! Žiť Bohu na slávu – to je, najkrajšie životné motto.

Vzorom pre prijatie druhého človeka pre nás má byť sám Kristus, ktorý aj nás prijal, a tým oslávil svojho Otca. Kristus prijal všetkých rovnako bez rozdielu. Nikoho neuprednostňoval, neznevýhodňoval. Nebolo to len podanie ruky zo slušnosti. Jeho život nebol len prázdnym zdvorilým gestom. Bol to život služby a obety. Život, v ktorom nepozeral na svoje záujmy, ale všetko podriadil vôli nebeského Otca a ľudí, ktorí za Ním neprestajne prichádzali so svojimi starosťami, strachom, chorobami, problémami… Všetkých „privítal“, venoval im svoj čas a rozdával sa pre nich.

Takto, drahí bratia, máme aj my kresťania prijímať – vítať iných. Nielen kresťanov ale aj nekresťanov – ľudí žijúcich mimo Cirkev. Iba tak môžeme dať svojmu okoliu dobrý „božský“ príklad. Iba tak môžeme správnym spôsobom osláviť Boha. Naša oslava Boha v chráme, či doma totiž nebude stáť za nič, pokiaľ vo svojom srdci budeme živiť závisť, ohováranie, osočovanie, posudzovanie, odsudzovanie… Toto si okolitý svet skoro všimne. To je to falošné a pokrytecké, čo neveriaci ľudia, ale aj samotný Boh odsudzuje.Drahí bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby sme i na pôde našej farnosti, nášho mesta dokázali v roku 2020 prijímať, akceptovať, tolerovať a vytvárať dobré vzťahy. Prajem nám, aby sme sa vedeli pre toto všetko aj obetovať, aby sme vedeli do našich radov prijímať aj tých, voči ktorým máme predsudky, ktoré ničia pokoj v ľudských vzťahoch a zabíjajú lásku v ľudských srdciach! Prajem nám, aby medzi nami bola láska, aby sme sa ako ľudia, ako bratia a sestry mali radi. Boh nech nám v tom počas celého roka 2020 pomáha!

Amen.