Mk 10, 32-45
Čo chcete, aby som vám urobil?
Bratia a sestry, ak by sa nás dnes Ježiš -
každého zvlášť opýtal: čo chceš, aby som Ti urobil? Aká by bola naša odpoveď?
Alebo o čo by sme prosili?.
Pravdepodobne by tí, ktorí sú chorí, prosili
o zdravie... mladí ľudia by možno prosili o úspech v živote....
manželia za svoje deti... ďalší za vyriešenie problémov... Každý by
jednoducho prosil o to, čo najviac v danej situácii
potrebuje.
Túto otázku položil Ježiš aj Zebedejovým synom -
Jakubovi a Jánovi. Ako sme sami počuli ich prosba bola nasmerovaná na
budúcnosť. Chceli si zabezpečiť budúci život. V našom ľudskom ponímaní
a chápaní to nebola zlá prosba. Veď kto s nás by nechcel mať zabezpečenú
budúcnosť? Kto z nás by si - pri priamej otázke, ako ju položil Ježiš -
nechcel zabezpečiť skvelý život? Asi všetci...
Ježiš nám na konci dnešného úryvku ukazuje, ako môžeme
dosiahnuť tú najúžasnejšiu budúcnosť - budúcnosť v jeho kráľovstve. Je to
jednoduché - slúžiť druhým. Toto je rada a odpoveď, ktorú Ježiš adresuje
aj nám.
Pre nás ľudí je prirodzené, že máme radi keď sme
obsluhovaní, keď nám posluhujú. Cítime sa vtedy príjemne a dôležito. Ale ako
vieme, Ježiš prišiel, aby slúžil. Dobrovoľne pomáhal chorým, chudobným
a tým, ktorí trpeli a boli na okraji spoločnosti. Nemal problém sadnúť
si s ľuďmi, ktorí nemali najlepšiu povesť. Zakaždým bol pripravený pomôcť,
vypočuť, poradiť, poučiť, či uzdraviť. Nemal na dverách vyvesené úradné hodiny
a stránkové dni. Nikomu nedal pocítiť, že je rušený, že niekto prišiel
nevhod. Naopak! Prijíma každého a vyučuje všetkých.
Toto je aj naša úloha. Dobrovoľne slúžiť chudobným,
chorým, trpiacim... možno si prisadnúť k ľuďom, ktorí nemajú najlepšiu
povesť... nájsť si čas pre druhého.
V jednom článku, ktorý som čítal bola otázka: čo
je cieľom Cirkvi? A odpoveď na túto otázku bola: Cirkev je Božie
„telo“ – my sme ruky, ústa a nohy v tomto svete. My máme robiť veci,
ktoré by Kristus konal, keby bol tu na zemi fyzicky prítomný. Čo by robil
Kristus? Jedným slovom povedané „slúžil“. Po prečítaní tejto myšlienky
ma napadla udalosť, ktorú som zažil v Kalkate. Ako dobrovoľník som
pracoval v nemocnici Matky Terezy, kde som ošetroval ľudí chorých na AIDS
a tuberkulózu. Po príchode do nemocnice som si na stene nemocnice všimol
kríž a na kríži bol Kristus, ktorý nemal ruky ani nohy. Spočiatku som si
myslel, že padol na zem a rozbil sa... Nakoniec mi sestry hlbokú symboliku
tohto kríža vysvetlili: „Jeho význam je v tom, že rukami a nohami
Ježiša Krista máme byť práve my. My, ktorí slúžime... pre nás visí na tejto
stene, aby sme si to každý deň pripomínali...“
Túto symboliku som si zapamätal dodnes. Vieme dobre,
ako ďaleko sme od tohto ideálu. Stačí si niekedy pozrieť správy, prečítať
noviny, alebo aj z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, ako ťažko sa nám slúži,.
A nie len nám, ale aj tým, ktorý sa pre túto úlohu sami rozhodli.
Kresťanským povolaním sme všetci volaní do služby, aby sme si vzájomne pomáhali
neupadať do pokušení „služby, ktorá si slúži“.
My všetci, si musíme uvedomiť, že kresťan
je človek, ktorý dostal účasť na živote Krista ako služobníka všetkých. Svojimi
aktivitami máme sprítomňovať spoločenstvo Krista vo svete. Aby sme mu boli
úplne podobní vo svojom zmýšľaní i skutkoch, aby sa On mohol prejavovať cez
nás. Ak máme tomuto cieľu slúžiť, ak máme svojím pôsobením sprítomňovať
Kristovu slúžiacu lásku, ba samého slúžiaceho Krista, tak je potrebné, aby sme
sami boli s Kristom spojení, aby sme doslova žili z Jeho Srdca.
Bratia a sestry, ak by sa nás dnes Ježiš každého
zvlášť opýtal: čo chceš, aby som Ti urobil? Aká by bola naša odpoveď? Možno...
aby sme viacej slúžili druhým... pretože toto nám zabezpečí budúcnosť - život
v nebeskom kráľovstve.
Komentáre
Zverejnenie komentára