ZODPOVEDNOSŤ DETÍ ZA ATMOSFÉRU RODINNÉHO DOMU

Jednou z najväčších ľudských túžob je túžba po domove, po domácom krbe, po takom mieste, ktoré zaisťuje pocit bezpečnosti, pokoja a lásky. Ježiš Kristus, keď učil o večnom šťastí, nebo nazval „domom Otca“. V Božích plánoch každý rodinný dom má byť odbleskom neba, a láska duchom oživujúcim každú rodinu.

Vlastne láska spôsobuje, že dom dovoľuje človeku, aby sa rozvinul, obohacuje ho, a neobmedzuje a neochudobňuje. Všeobecne atmosféra panujúca v dome zohráva takú veľkú úlohu, že možno povedať, že: človek je taký, aká je jeho rodina.

Túto atmosféru plnú lásky a pokoja majú tvoriť nielen rodičia, ale aj deti. Totiž každý človek musí pociťovať solidaritu so všetkými, ktorí patria do rodiny. Tvoríme spolu spoločenstvo. Máme ho teda budovať, nie ruinovať.

Čo majú deti robiť, aby v rodinnom dome panovala radostná atmosféra, plná lásky a pokoja?

Predovšetkým musia sa usilovať pochopiť svojich rodičov. Často dorastajúce deti nariekajú na nepochopenie zo strany matky a otca, na nezáujem o ich problémy. A spýtajme sa, či oni sa usilujú pochopiť svojich rodičov?

Rodičia majú vlastný svet pojmov, akési svoje predstavy, skúsenosti. To sú tiež živí ľudia, Božie deti. Možno niekedy nezdieľať ich názory, ale treba ich zohľadniť a vážiť si ich. Pokús sa pozerať na rodičov z iného pohľadu. Vcíť sa do ich situácie, a vtedy ti bude ľahšie pochopiť otca i matku. Úprimne sa s nimi porozprávaj, usiluj sa ich poznávať čoraz lepšie.

Pre udržanie atmosféry lásky v dome deti musia dôverovať svojim rodičom, a nielen vyžadovať od nich dôveru. Rodičia musia niekedy dieťa napomínať, pokarhať, ba dokonca potrestať.

Treba im však dôverovať, veriť, že ťa skutočne milujú, že vždy môžeš k nim prísť so svojimi problémami.

V duchu zodpovednosti za atmosféru rodinného domu deti musia na seba prijímať domáce povinnosti a práce, a nielen dožadovať sa práv.

Ako často už dospelé deti iba vymáhajú, žiadajú, a nedávajú nič zo seba na udržanie lásky v rodine. Správanie detí spočívajúce na vyjednávaní jedine vlastných oprávnení a privilégií je jednoducho neslušné.

A teda vnášaj do rodinného domu radosť, pohodu ducha, pomáhaj rodičom materiálne i duchovne. Pomáhaj im vo všetkom. Preukazuj svoju dobrosrdečnosť v slovách i skutkoch. Preukazuj im úctu, dokonca ak v správaní neboli vždy dobrým príkladom.

A nakoniec, deti zodpovedné za svoju rodinu musia urobiť všetko, aby nespôsobovali rodičom starosti.

Pre udržanie radostnej atmosféry v dome nestačí mať dobrú vôľu. Treba obyčajne a ľudsky denne ľúbiť svojich rodičov. Nesužovať ich žiaľom, námietkami, výčitkami. Neotravovať každodenný život zlým správaním. Vždy sa usilovať byť pripravený na uvoľnenie napätia, ktoré vzniklo. Vnášať iba to, čo je dobré. Obohacovať sa láskou Boha i ľudí.

V istej rodine matka ťažko ochorela. Nemohla chodiť. Choroba nezničila lásku, akou sa obdarovali: matka, otec a dvaja synovia. Postarali sa o invalidný vozík. Chorá sa na ňom pohybovala po dome a vykonávala skoro všetky práce. V tom dome naďalej panovala milá atmosféra. Počas dušpastierskej návštevy kňaza povedala: „Ja sa necítim zmrzačená, v istom ohľade mi je ťažšie, ale predsa každý musí niesť akési bremeno“. Život je aj tak pekný“.

Urobme všetko, aby v našich domoch bola atmosféra prepojená láskou a pokojom.

Židovské príslovie znie: „Neznečisťuj studňu, z ktorej budeš musieť ešte piť“. Pamätaj, že takou studňou je tvoja rodina: v nej všetko pochádza od Boha a všetko má k Nemu viesť.