Starý človek v našom vnútri

Musíme mať na zreteli, že aj v nás je stále starý človek. A tento starý človek vo mne je ten, ktorý ma hnevá. Ten, ktorý vo mne vzbudzuje pochybnosti o úprimnosti osoby, ktorá sa nachádza predo mnou. Starý človek  vo mne si drží odstup od ľudí, ktorí so mnou nezaobchádzajú dobre. V každom z nás je nedostatok trpezlivosti a napätie, pre ktoré je v nás starý človek v rozpore s novým. Len cez modlitbu môžem v sebe nastoliť  úplnú rovnováhu a mať kontrolu nad starým človekom. Vidieť Boha za každých okolností  môžem iba prostredníctvom modlitby. Svätý Pavol hovorí: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 21)
Túto myšlienku iným spôsobom vysvetľuje v Liste Rimanom: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“  (Rim 12, 1).
Čo tým Pavol myslí? Čo to znamená prinášať svoje telo ako živú obetu? Znamená to dať Bohu svoje zmysly, svoju myseľ a svoje úvahy; dať mu svoj čas, svoju energiu, dať mu všetky svoje prirodzené talenty. Tu prichádzame k vrcholu hory, ale aby sme sa dostali až na samotný vrchol, musíme liezť nahor. Hovoríme o ceste, o výstupe, pri ktorom Ježiš žije v nás a pomáha nám priniesť Bohu seba samých.
Nie je to len rozhodnutie, ale cesta. Keď Ježišovi poviem: „Môj Pane, prinášam ti seba ako obetu“, je to len začiatok, ale nie koniec. Človek vie, že ak chce doraziť do cieľa, musí – napriek svojej dobrej vôli a všetkému svojmu úsiliu – bojovať. Medzi starým a novým človekom prebieha ustavičný boj. Aj napriek tomu, že som sa rozhodol  odovzdať sa úplne Bohu, starý človek zostáva vo mne, pokúša a znechucuje ma. Starý človek – to sú všetky moje vášne, moje negatívne pohnútky, moje pokušenia. Z tohto dôvodu sa nemôžem vzdať. Musím ďalej liezť nahor a vyprázdňovať sa od všetkého, čo nie je Ježiš, aby som mohol s Pavlom povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus!“ Je to cesta, ktorú ešte nikto z ľudí úplne nedokončil!