Z reči svätého biskupa Augustína O pastieroch

Sme kresťania a predstavení - Vaša láska nepočuje teraz prvý raz, že celá naša nádej je v Kristovi a že on je našou jedinou pravou a spasiteľnou slávou. Veď patríte do stáda toho, ktorý stráži a pasie Izrael. Ale pretože sú pastieri, ktorí sa radi nazývajú pastiermi, ale povinnosti pastiera plniť nechcú, pozrime sa, čo im hovorí cez Proroka. Vy počúvajte pozorne, my máme počúvať s bázňou.

„Pán prehovoril ku mne takto: Syn človeka, prorokuj o pastieroch Izraela; a povedz pastierom Izraela.“ Toto sme počuli pred chvíľkou, keď sa čítalo. Preto sme sa rozhodli povedať vám niečo o tom. Nech nám pomáha on hovoriť pravdu, veď nehovoríme svoje veci. Lebo keby sme hovorili niečo svoje, boli by sme pastiermi, ktorí pasú seba, nie ovce. Ale ak je jeho, čo hovoríme, potom vás cez ktoréhokoľvek z nás pasie on. „Toto hovorí Pán, Boh: Pastieri Izraela, ktorí pasú samých seba! Vari pastieri nemajú pásť ovce?“ Čiže pastieri nepasú seba, ale ovce. To je prvá príčina, prečo pranieruje týchto pastierov: že pasú samých seba, nie ovce. Kto to pasie sám seba? Tí, o ktorých hovorí Apoštol: „Lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.“

A my, ktorých Pán zo svojej priazne, nie pre naše zásluhy, ustanovil na toto miesto, z ktorého sa vydáva prísny počet, máme jasne rozlišovať dve veci: že sme na jednej strane kresťania a na druhej strane predstavení. To, že sme kresťania, je pre nás. Že sme predstavení, to je pre vás. To, že sme kresťania, treba brať ako výhodu pre nás, že sme predstavení, to je zasa výhodné pre vás.

A je veľa kresťanov, ktorí nie sú predstavení a prichádzajú k Bohu azda ľahšou cestou a kráčajú vari tým svižnejšie, čím menšie bremeno nesú. My však okrem toho, že sme kresťania, a preto budeme vydávať Bohu počet zo svojho života, sme aj predstavení, a preto budeme Bohu vydávať počet zo svojho správcovstva.

Pastieri, ktorí pasú samých seba

Pozrime sa teda, čo hovorí Božie slovo, ktoré nikomu nelichotí, pastierom, ktorí pasú samých seba, a nie ovce: „Mlieko jete, vlnou sa odievate, vykŕmené zabíjate, ale moje ovce nepasiete. Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, zranené neobviazali, blúdiace ste nevolali, stratené nehľadali a silné ste umorili. Tak sa moje ovce rozpŕchli, lebo nebolo pastiera.“
Pastierom, ktorí pasú seba, a nie ovce, sa hovorí, čo milujú a čo zanedbávajú. Čo teda milujú? „Mlieko jete, vlnou sa odievate.“ Apoštol pritom hovorí: „Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda?“ Vidíme teda, že mliekom stáda sa rozumie všetko, čo dáva Boží ľud predstaveným na udržanie časného života. Toto chcel povedať Apoštol, keď hovoril, čo som tu spomenul.

Ale hoci sa Apoštol slobodne rozhodol, že bude žiť z práce svojich rúk a nečakal od oviec ani toto mlieko, povedal, že má právo na toto mlieko a že to Pán nariadil, aby tí, čo zvestujú evanjelium, z evanjelia aj žili. A hovorí, že ostatní spoluapoštoli používali toto právo, ktoré si neprisvojili, ale ho dostali. On robil viac, keď neprijímal ani to, čo mu patrilo. On sa teda zriekal aj toho, na čo mal právo, ale iný nevyžadoval niečo, na čo by nemal právo. On robil viac. Možnože napodobňoval toho, čo priviedol do hostinca raneného a povedal: „Ak vynaložíš viac, zaplatím ti to, keď sa budem vracať.“

A čo ešte povieme o tých, ktorí sa nedožadujú od stáda mlieka? Sú milosrdnejší alebo skôr štedrejšie plnia službu samého milosrdenstva. Môžu a čo môžu, to robia. Ich treba pochváliť, tamtých neodsudzovať. Lebo ani Apoštol nečakal na dary. No pritom túžil, aby ovce boli užitočné, nie neplodné, bez mlieka.

Pavlov príklad

Keď bol raz Pavol ako väzeň pre vyznávanie pravdy vo veľkej núdzi, poslali mu bratia výpomoc v jeho potrebách a núdzi. On im ďakoval a v odpovedi hovorí: „Dobre ste urobili, že ste mi prejavili účasť v mojich potrebách. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem aj oplývať a viem aj núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. A predsa ste dobre urobili, že ste mi poslali, čo som potreboval.“

Ale aby ukázal, o čo išlo jemu pri dobre, ktoré mu urobili, a že nebol z tých, čo pasú samých seba, a nie ovce, neraduje sa tak z toho, že pomohli jemu v núdzi, ako im blahoželá k ich plodnosti. Čo v tom teda hľadal? Hovorí: „Nie že by som túžil po daroch, ale túžim po ovocí.“ Nie aby som ja bol, hovorí, zahrnutý darmi, ale aby ste vy neostali s prázdnymi rukami.
Tí teda, ktorí nemôžu urobiť to, čo Pavol, aby sa prebili vlastnými rukami životom, majú si na udržanie života brať mlieko od oviec, ale nesmú pritom zabúdať na slabosť oviec. Nech v tom nehľadajú svoju výhodu, aby sa nezdalo, že hlásajú evanjelium, aby si pomohli zo svojej biedy, ale nech sprostredkúvajú svetlo pravdivého slova na osvietenie ľudí. Veď sú ako lampy, ako hovorí: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ a: „Nik nezažne lampu a nepostaví ju pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Keby si mal v dome zažatú lampu, nedolieval by si olej, aby nezhasla? A keby lampa ani po doliatí oleja nesvietila, vonkoncom by si nezaslúžila, aby si ju postavil na svietnik, ale aby si ju hneď rozbil. Teda to, z čoho sa žije, treba prijímať z potreby, dávať z lásky. Evanjelium nie je niečo na predaj, akoby ním bolo možno platiť obživu, ktorú dostávajú tí, čo ho hlásajú. Lebo ak ho takto predávajú, predávajú veľkú vec za bagateľ. Od ľudu nech prijímajú podporu v núdzi, od Pána odmenu za službu. Veď ľud nie je schopný odmeniť tých, ktorí mu slúžia v evanjeliovej láske. Oni neočakávajú mzdu odinakiaľ ako títo spásu.

Čo sa teda vyčíta pastierom, z čoho sú obviňovaní? Že mlieko zobrali a vlnou sa odiali, ale o ovce sa nestarali. Hľadali teda iba vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.

Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša Krista

Povedali sme, čo znamená jesť mlieko. Teraz skúmajme, čo znamená odievať sa vlnou. Kto dáva mlieko, dáva pokrm, a kto dáva vlnu, vzdáva česť. Tieto dve veci hľadajú u ľudí tí, čo pasú samých seba, a nie ovce: výhodu uspokojenia potrieb a prejav úcty a chvály.
Odevom správne rozumieme česť, lebo zakrýva nahotu. Veď každý človek je slabý. A čím je aj každý, kto vás vedie, ak nie to, čo aj vy? Má telo, je smrteľný, je, spí a vstáva; narodil sa a umrie. Ak teda rozmýšľaš, čím je sám osebe, je to človek. Ak si ho však napriek tomu vážiš, akoby si prikrýval to, čo je slabé.

Pozrite, aký odev dostal od dobrého Božieho ľudu aj Pavol, keď hovorí: „Prijali ste ma ako Božieho anjela. Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne.“ Ale keď mu prejavili takú úctu, či šetril pre túto úctu tých, čo blúdili, aby ho azda neodmietli a nechválili menej preto, že ich karhá? Keby to bol robil, bol by patril medzi tých, čo pasú samých seba, a nie ovce. A bol by si mohol povedať: „Čo mňa je do toho? Nech si každý robí, čo chce. Moja obživa je zaistená, moja úcta je zaistená. Mlieko a vlna, to mi stačí. Nech si ide každý, kadiaľ môže.“ Podľa teba je teda všetko v poriadku, keď ide každý, kadiaľ môže? Nechcem, aby si bol predstaveným, urobím ťa jedným z obyčajného ľudu: „Ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy.“
A preto Apoštol najprv pripomenul, akí boli voči nemu, aby sa nezdalo, že zabudol na ich úctivosť, a vydáva svedectvo, že ho prijali ako Božieho anjela a že keby to bolo bývalo možne, boli by si vylúpili oči a dali ich jemu. No potom pristúpi k chorej ovci, k ovci s hnisavou ranou, ranu rozreže a nešetrí hnis. Hovorí: „Stal som sa vaším nepriateľom, keď hlásam pravdu?“

Vidíte, dostal od oviec mlieko, ako sme pred chvíľkou spomenuli, aj sa zaodel vlnou z oviec, a predsa nezanedbával ovce. Lebo nehľadal vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša Krista.

Buď vzorom veriacim

Keď Pán povedal, čo majú tamtí pastieri radi, hovorí aj, čo zanedbávajú. Lebo chyby oviec sú veľmi rozšírené. Veľmi málo oviec je zdravých a vykŕmených, čiže posilnených pokrmom pravdy, ktoré dobre využívajú pastviny z Božieho daru. Ale zlí pastieri nedbajú o ne. A nielenže sa nestarajú o choré a slabé, blúdiace a stratené. Ešte aj zabíjajú silné a tučné, nakoľko to závisí od nich. Lebo ony žijú. Žijú z Božieho milosrdenstva. Ale čo sa týka zlých pastierov, oni zabíjajú. Povieš: „Ako zabíjajú?“ Zlým životom, tým, že dávajú zlý príklad. Či sa bezdôvodne povedalo Božiemu služobníkovi, ktorý vynikal medzi údmi najvyššieho pastiera: „Vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov!“ a: „Buď vzorom veriacim!“?
Lebo aj silná ovca, vidiac, že jej predstavený žije väčšinou zle, ak odvráti oči od Pánových pravidiel a zahľadí sa na človeka, začne si hovoriť v srdci: „Ak môj predstavený žije takto, kto som ja, že nesmiem robiť to, čo robí on?“ A to zabíja silnú ovcu. Ale ak takto zabíja silnú ovcu, čo robí s ostatnými, keď tú, ktorú on neposilnil, ale našiel už silnú a zdatnú, zabíja zlým príkladom?!

Hovorím vašej láske a ešte raz hovorím, ak aj ovce žijú a ak sú ovce vďaka Pánovmu slovu silné a držia sa toho, čo počuli od svojho Pána: „Robte, čo hovoria, ale podľa ich skutkov nerobte,“ ten, kto zle žije pred očami ľudu, nakoľko to závisí od neho, zabíja toho, kto sa naňho pozerá. Nech sa teda neutešuje tým, že tamten nezomrel. On žije, ale tento je vrah. Ako keď zmyselný človek žiadostivo hľadí na ženu: ona je čistá, a on scudzoložil. Veď Pánov výrok je pravdivý a jasný: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ Nevošiel do jej spálne, ale už hýri v spálni svojho vnútra.

Tak každý, kto zle žije pred očami tých, ktorým je predstaveným, nakoľko to závisí od neho, zabíja aj silné. Kto ho napodobňuje, zomiera. Kto ho nenasleduje, žije. Ale nakoľko to závisí od neho, zabíja oboch, ako sa hovorí: „Vykŕmené zabíjate, ale moje ovce nepasiete.“

Priprav sa na skúšku

Už ste počuli, čo majú radi zlí pastieri. Pozrite sa, čo zanedbávajú. „Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, zranené“ čiže zlomené „neobviazali, blúdiace ste nevolali, stratené nehľadali a silné ste umorili,“ zabili, zavraždili. Ovca je slabá, čiže má slabé srdce, takže môže ono podľahnúť pokušeniam, ak ju prekvapia nečakane a nepripravenú.
Keď taká ovca uverí, nedbalý pastier jej nepovie: „Syn môj, keď sa chystáš slúžiť Bohu, upevni sa v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku.“ Lebo kto takto hovorí, posilňuje slabého a zo slabého robí silného, aby veriaci nevkladal svoju nádej do blaha tohto sveta. A ak bol poučený, aby vkladal nádej do svetského blaha, samo blaho ho zničí. Ak potom prídu protivenstvá, zlomí sa, alebo azda aj zahynie.

Kto teda takto stavia, ten ho nestavia na skalu, ale stavia ho na piesok. „Tou skalou bol Kristus.“ Kresťania majú nasledovať Krista v utrpení, a nie zháňať sa za rozkošami. Slabého posilní, keď mu povedia: „Čakaj, že prídu pokušenia tohto sveta, ale Pán ťa vytrhne zo všetkých, ak sa tvoje srdce neodvráti od neho. Lebo on prišiel trpieť, on prišiel zomrieť, prišiel sa dať opľuť, prišiel sa dať tŕním korunovať, prišiel si vypočuť urážky a nakoniec prišiel sa dať pribiť na drevo, aby posilnil tvoje srdce. To všetko on pre teba, ty nič. Nie pre seba, ale pre teba.“

Ale akí sú to pastieri, keď sa boja, že urazia tých, ktorým hovoria; a nielenže ich nepripravia na hroziace pokušenia, ale sľubujú im šťastie tohto sveta, hoci Boh ho tomuto svetu nesľúbil?! On predpovedá, že na tento svet budú až do konca prichádzať trápenia na trápenia — a ty chceš, aby bol kresťan z týchto útrap vyňatý? Práve preto, že je kresťanom, má o niečo viac trpieť na tomto svete.

Veď Apoštol hovorí: „Všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi, budú prenasledovaní.“ či sa ti to páči alebo nie, pastier, ktorý hľadáš vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista, on hovorí: „Všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi, budú prenasledovaní.“ Ale ty povedz: „Ak budeš žiť nábožne v Kristovi, budeš oplývať všetkými dobrami. A ak aj nemáš deti, narodia sa ti a vychováš všetky a nik ti nezomrie.“ Takto staviaš? Pozri sa, čo robíš, kde staviaš! Na piesku je ten, koho staviaš. Príde dážď, privalia sa vody, strhne sa víchrica, oboria sa na ten dom a dom sa zrúti; zostane z neho veľké rumovisko.

Vezmi ho z piesku, postav ho na skalu: nech stojí na Kristovi, koho chceš mať kresťanom. Nech hľadí na Kristove utrpenia, ktoré si nezaslúžil, nech hľadí na toho, ktorý je bez najmenšieho hriechu a musí vrátiť, čo neulúpil; nech si všimne, čo mu hovorí Písmo: „Šľahá každého, koho prijíma za syna.“ A nech sa pripraví na šľahy, alebo nech sa neusiluje, aby ho prijal.

Poskytni obväz útechy

Písmo hovorí: „Šľahá každého, koho prijíma za syna.“ A ty hovoríš: „Možno budem výnimkou“? Ak budeš vyňatý spod rán biča, budeš vyňatý aj z počtu synov. Povieš: „A prečo šľahá každého syna?“ Šľahá bez výnimky každého syna, aj svojho jediného. Toho jediného, narodeného z Otcovej podstaty, rovného Otcovi „v božskej prirodzenosti“, Slovo, skrze ktoré bolo všetko stvorené, nebolo kadiaľ šľahnúť. Preto sa odel telom, aby nebol bez šľahania. A ten, ktorý šľahá jediného bez hriechu, vynechá adoptovaného, ktorý zhrešil? Apoštol hovorí, že my sme povolaní za adoptovaných. Dostali sme adoptívne synovstvo, aby sme boli spoludedičmi jediného a boli aj jeho dedičstvom: „Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy.“ Svojím utrpením nám dal príklad.

Ale aby slabý nepodľahol v budúcich pokušeniach, nesmie sa dať oklamať falošnou nádejou ani zlomiť strachom. Povedz mu: „Priprav sa na skúšku.“ A možno začína klesať, chvieť sa, odmieta ísť ďalej. Máš iné: „Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily.“ Toto sľubovať a predpovedať budúce utrpenia znamená posilňovať slabého. Keď tomu, kto sa veľmi bojí a je tým ochromený, sľúbiš Božie milosrdenstvo, nie že nebude skúšok, ale že Boh nedovolí skúšať nad sily, obväzuješ zlomené.

Lebo jedni, keď počujú o budúcich súženiach, ešte väčšmi sa ozbroja a túžia po nich ako po svojom nápoji. A liek veriacich považujú pre seba za slabý, ale hľadajú aj slávu mučeníkov. Iní zasa, keď počujú o budúcich skúškach, ktoré nevyhnutne prídu — a vlastne je potrebné, aby prišli na kresťana, a nezakúsi ich nik, iba ten, kto chce byť pravým kresťanom —, ak im už hrozia, lámu sa a kolíšu.

Poskytni obväz útechy, obviaž, čo je zlomené. Povedz: Neboj sa! Ten, v ktorého si uveril, neopúšťa v skúškach. Boh je verný. On ťa nedovolí skúšať nad tvoje sily. A to nepočuješ odo mňa, ale hovorí to Apoštol, ktorý hovorí aj toto: „Žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus?“ Keď teda toto počuješ, počuješ to od samého Krista, počuješ to aj od toho pastiera, ktorý pasie Izrael. Veď to sa jemu hovorí: „Slzami nás budeš napájať s mierou.“ Lebo čo hovorí Apoštol: „Nedovolí vás skúšať nad vaše sily,“ to hovorí aj Prorok: „S mierou.“ Len ty neopusť toho, ktorý karhá aj povzbudzuje, odstrašuje aj teší, zraňuje aj lieči.

O slabých kresťanoch

Pán hovorí: „Slabé ste neposilňovali.“ To hovorí zlým pastierom, falošným pastierom, pastierom, ktorí hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista, ktorí sa tešia dostatku mlieka a vlny, ale o ovce sa vôbec nestarajú a choré neposilňujú. Medzi slabým čiže nie silným — lebo aj chorí sa nazývajú slabými — ale medzi slabým a chorým, to jest tým, kto sa má zle, zdá sa mi, že je tento rozdiel.

Veď to, bratia, čo sa akosi usilujeme rozlíšiť, môžeme azda aj my pri väčšej dôkladnosti lepšie rozlíšiť, aj iný, najmä ak je skúsenejší alebo má viac svetla v srdci. Pritom sa však nedajte pomýliť, čo sa týka slov Písma; čo cítim, to hovorím. U slabého sa treba obávať, aby naňho nedoľahla skúška a nezlomila ho. Nezdravý však chorľavie už dajakou žiadostivosťou, a ona mu bráni nastúpiť na Božiu cestu a vziať na seba Kristovo jarmo.

Všímajte si ľudí, čo chcú dobre žiť: už sa rozhodli dobre žiť, a pritom sú menej schopní znášať zlo ako pripravení konať dobro. A k sile kresťana patrí nielen schopnosť konať dobré, ale aj znášať zlé. Teda tí, čo sa javia horliví v dobrých skutkoch, ale hroziace utrpenia znášať nechcú alebo nemôžu, sú slabí. Tí však, čo milujú svet a nejaká zlá žiadostivosť ich odvádza aj od dobrých skutkov, sú nezdraví a chorí. Ležia totiž ako v chorobe, akoby vôbec nemali sily, a nemôžu nič dobré vykonať.

Taký bol v duši onen ochrnutý človek, ktorého nemohli priniesť k Pánovi, a preto tí, čo ho niesli, odkryli strechu a tadiaľ ho spustili. Totiž tak by si to mal urobiť v duši: otvoriť strechu a spustiť Pánovi ochrnutú dušu, nehybnú vo všetkých údoch a neschopnú nijakého dobrého skutku; zato však obťaženú svojimi hriechmi a zmorenú chorobou svojej žiadostivosti. Ak sú teda nehybné všetky údy a ochrnutie je vnútorné a nemôžeš sa dostať k lekárovi — lekár je možno skrytý a je vnútri: toto je pravý zmysel utajený v Písme — vyjav, čo je skryté, otvor strechu a spusť ochrnutého.

Počuli ste, čo majú počuť tí, ktorí to nerobia a robiť zanedbávajú: „Choré ste neposilňovali, zranené neobviazali.“ Už sme to povedali. Zlomil ho totiž strach zo skúšok. Pridáva sa niečo, čím sa obväzuje zlomené. Útecha: „Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste mohli vydržať.“

Naliehaj vhod i nevhod

„Blúdiace ste nevolali, stratené nehľadali.“ Preto sa nachádzame niekde medzi rukami zbojníkov a zubami dravých vlkov a pre tieto nebezpečenstvá prosíme, aby ste sa modlili. Ale sú aj zaťaté ovce. Keď hľadáme blúdiace, hovoria, že blúdia a sú stratené, a preto nie sú naše: „Čo s nami chcete? Prečo nás hľadáte?“ Akoby to nebol jeden a ten istý dôvod, pre ktorý ich chceme a pre ktorý ich hľadáme. Preto, že blúdia a strácajú sa. Hovorí: „Ak blúdim a strácam sa, čo chceš so mnou? Prečo ma hľadáš?“ Blúdiš, a preto ťa chcem zavolať späť. Stratil si sa, a preto ťa chcem nájsť. „Ale ja chcem blúdiť, ja sa chcem stratiť.“

Ty chceš blúdiť, ty sa chceš stratiť? Tým väčšmi to ja nechcem. Odvažujem sa to povedať priamo, aj keď nevhod. Veď počujem Apoštola, ktorý hovorí: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod.“ Komu je to vhod? Komu nevhod? Vhod, pravdaže, tým, čo chcú, nevhod tým, čo nechcú. Aj keď nevhod, odvažujem sa povedať: „Ty chceš blúdiť, ty sa chceš stratiť, ja nechcem.“ Napokon to nechce ten, ktorý mi hrozí. Keby som to chcel, pozri, čo by povedal, pozri, ako by vyčítal: „Blúdiace ste nevolali, stratené nehľadali.“ Teba sa mám báť viac ako jeho? „Veď sa všetci musíme dostaviť pred Kristovu súdnu stolicu.“

Budem volať blúdiacu, budem hľadať stratenú. Či chceš, alebo nechceš, budem to robiť. Aj keď ma pri hľadaní dodriape lesné tŕnie, prederiem sa všetkými húštinami. Prehľadám všetky ploty. Keď mi dá hroziaci Pán sily, poprechodím všetko. Zavolám blúdiacu, vyhľadám stratenú. Ak nechceš, aby som trpel, nechci zablúdiť, nechci sa stratiť. A nielenže trpím, keď ty blúdiš a strácaš sa. Bojím sa, aby som nedbalosťou o teba nezabil aj to, čo je silné. Len pozri, čo nasleduje: „A silné ste umorili.“ Ak zanedbám blúdiacu a stratenú, aj silnej sa zapáči blúdiť a stratí sa.

Cirkev je ako vinič; rastie a tým sa všade šíri

„Po všetkých vrchoch a po všetkých kopcoch; po šírej zemi sa roztratili.“ Čo znamená: „Po šírej zemi sa roztratili“? Idú za všetkým pozemským. Páči sa im, majú radi to, čo sa leskne na zemi. Nechcú zomrieť, aby bol ich život ukrytý v Kristovi. „Po šírej zemi,“ totiž láskou k pozemským veciam a pretože sú to blúdiace ovce, tak po šírej zemi. Sú na rôznych miestach. Všetky porodila jedna matka, pýcha, ako naša jedna katolícka matka všetkých veriacich kresťanov rozptýlených po celom svete.

A niet sa čo diviť, že zatiaľ čo pýcha plodí rozdelenie, láska plodí jednotu. A predsa táto katolícka matka a v nej jediný pastier všade hľadá blúdiacich, posilňuje slabých, lieči chorých, obväzuje zlomených; stará sa o týchto i o tamtých, ktorí sa navzájom ani nepoznajú. Ale ona pozná všetkých, lebo je spojená so všetkými.

Ona je ako vinič. Rastie a tým sa všade šíri. Oni sú ako neužitočné výhonky, ktoré vinohradník nožom odrezáva, lebo sú neplodné, aby vinič bol očistený, nie okyptený. A kde boli výhonky odrezané, tam aj zostali. Ale vinič sa rozrastá na všetky strany a pozná svoje výhonky, ktoré na ňom zostali, aj tie, čo sú odrezané vedľa neho.

A preto volá späť blúdiacich, lebo aj o odlomených vetvách hovorí Apoštol: „Boh má moc naštepiť ich znova.“ Či teda hovoríš o ovciach, ktoré sa odtúlali od stáda, alebo hovoríš o dreve, ktoré je odrezané z viniča, Boh nie je menej schopný zavolať späť ovce ako opäť naštepiť ratolesti, lebo on je najvyšší pastier, on je pravý vinohradník. „Po šírej zemi sa roztratili; a nebolo toho, kto by ich hľadal, nebolo toho, kto by ich zavolal späť,“ ale medzi tými zlými pastiermi. „Nebolo“ totiž človeka, „ktorý by ich hľadal.“

„Preto pastieri, počujte Pánovo slovo: Ako žijem, hovorí Pán, Boh.“ Všimnite si, ako začína. Je to ako Božia prísaha, svedectvo o jeho živote: „Ako žijem, hovorí Pán.“ Pastieri zomreli, ale ovce sú v bezpečí, lebo Pán žije. „Ako žijem, hovorí Pán, Boh.“ Ktorí pastieri zomreli? Tí, čo hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. Budú teda a nájdu sa pastieri, ktorí nehľadajú vlastné záujmy, ale záujmy Ježiša Krista? Rozhodne budú a určite sa nájdu, nechýbajú a chýbať nebudú.

Robte, čo hovoria, ale podľa ich skutkov nerobte

„Preto, pastieri, počujte Pánovo slovo.“ Ale čo majú pastieri počuť? „Toto hovorí Pán, Boh: Ja sám prídem na pastierov a vezmem ich na zodpovednosť za moje ovce.“
Počúvajte a učte sa, Božie ovce! Boh bude brať zlých pastierov na zodpovednosť za svoje ovce, bude ich brať na zodpovednosť za ich smrť. Lebo na inom mieste hovorí cez toho istého Proroka: „Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu Izraelovho domu. Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene. Ak poviem hriešnikovi: Zomrieš, a ty mu nebudeš dohovárať, aby sa bezbožný odvrátil od svojej cesty, on, bezbožný, zomrie pre svoju neprávosť, ale teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv. Ak však napomenieš bezbožného, aby sa odvrátil od svojich ciest, a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si život zachrániš.“

Čo to znamená, bratia? Vidíte, aké je nebezpečné mlčať? Tamten zomrie a zaslúžene zomrie. Zomrie vo svojej bezbožnosti a vo svojom hriechu. Zabije ho jeho nedbalosť. Lebo mohol nájsť živého pastiera, ktorý hovorí: „Ako žijem, hovorí Pán.“ Ale keď bude nedbalý a nenapomenie ho ani ten, ktorý je na to predstavený a strážca, aby napomínal, aj on spravodlivo zomrie, aj tamten bude spravodlivo odsúdený. Ale ak povieš, hovorí, bezbožnému, keď mu ja pohrozím mečom: „Zomrieš,“ a on sa nebude usilovať vyhnúť hroziacemu meču, tak príde meč a zabije ho. On zomrie vo svojom hriechu, ale ty si si zachránil život. Preto my nesmieme mlčať a vy, aj keby sme mlčali, musíte počúvať slová Pastiera zo Svätého písma.

Pozrime sa teda, lebo tak som si to rozvrhol, či vezme ovce zlým pastierom a dá ich pastierom dobrým. Vidím, ako berie ovce zlým pastierom. Hovorí totiž: „Ja sám prídem na pastierov a vezmem ich na zodpovednosť za moje ovce a už im nedovolím pásť moje ovce; pastieri už nebudú pásť.“ Keď hovorím, aby pásli moje ovce, oni pasú seba, a nie moje ovce, preto „im nedovolím pásť moje ovce“.

Ako im nedovolí pásť jeho ovce? „Robte, čo hovoria, ale podľa ich skutkov nerobte.“ To akoby povedal: „Moje hovoria, svoje robia.“ Ak nerobíte to, čo robia zlí pastieri, nepasú vás oni. A ak robíte, čo hovoria, pasiem vás ja.

Na dobrú pastvu budem vodiť svoje ovce

„Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín a privediem ich do vlasti. A budem ich pásť na izraelských vrchoch.“ Ustanovil izraelské vrchy, čiže pôvodcov Svätého písma. Tam sa paste, aby ste sa pásli bezpečne. Všetko, čo odtiaľ počujete, nech vám chutí. Čo je odinakiaľ, vypľujte. Aby ste nezablúdili v hmle, počúvajte hlas pastiera. Zhromaždite sa na vrchoch Svätého písma. Tam je potešenie vášho srdca, tam nie je nič jedovaté, nič cudzie, tam je bohatá pastva. Príďte iba vy, zdravé, zdravé sa paste na izraelských vrchoch.

„Pri potokoch a na lúčinách krajiny.“ Lebo z vrchov, ktoré sme ukázali, vytryskli prúdy ohlasovania evanjelia, veď „po celej zemi rozlieha sa ich hlas“, a všetky lúčiny krajiny stali sa chutnou a výdatnou pastvou pre ovce.

„Budem ich vodiť na dobrú pastvu a na vysoké vrchy Izraela. Tam bude ich ovčinec,“ čiže tam, kde si odpočinú, kde povedia: „Dobre je tu,“ kde povedia: „To je pravda, to je jasné, nepomýlili sme sa.“ V Božej sláve budú odpočívať ako vo svojom košiari. „A budú spať,“ čiže odpočívať, „a budú odpočívať vo veľkej blaženosti.“

„Na izraelských vrchoch nájdu šťavnatú pastvu.“ Už som povedal, že izraelské vrchy sú dobré vrchy, kam upierame zrak, aby nám odtiaľ prišla pomoc. Ale pomoc nám príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem. Preto aby ani naša nádej nebola na dobrých vrchoch, keďže povedal: „Budem pásť“ svoje ovce „na izraelských vrchoch“, a aby si ani ty nezostal na vrchoch, hneď dodáva: „Ja sám budem pásť svoje ovce.“ Upieraj svoj zrak na vrchy, odkiaľ ti príde pomoc, ale počúvaj toho, ktorý hovorí: „Ja sám budem pásť.“ Lebo pomoc ti príde „od Pána, ktorý stvoril nebo i zem“.

Končí takto: „A budem ich pásť spravodlivo.“ Pozri, že iba on tak pasie, iba on pasie spravodlivo. Veď ktorý človek môže posúdiť človeka? Opovážlivých súdov je všade plno. Ale ten, nad kým sme zúfali, naraz sa obráti a stane sa najlepším. A ten, komu sme veľmi dôverovali, naraz padne a stane sa najhorším. Ani naša obava nie je spoľahlivá, ani naša láska nie je spoľahlivá.

Čím je dnes ten-ktorý človek, sotva vie sám človek. Hoci možno sám ako-tak vie, čím je dnes. Čím však bude zajtra, ani sám nevie. Teda on pasie spravodlivo, každému prideľuje, čo mu patrí: toto týmto, to tamtým, každému, čo treba, toto alebo tamto. Lebo on vie, čo má robiť. On pasie spravodlivo tých, ktorých vykúpil tým, že sa dal nespravodlivo odsúdiť. Teda iba on pasie spravodlivo.

Všetci dobrí pastieri sú v jednom pastierovi

Kristus ťa teda pasie spravodlivo, rozlišuje svoje ovce od oviec, ktoré nie sú jeho. Hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas a idú za mnou.“

Tu nachádzam všetkých dobrých pastierov v jednom pastierovi. Lebo nechýbajú dobrí pastieri, ale sú v jednom. Veľa je tých, čo sú rozdelení. Tu sa hovorí o jednom, lebo sa odporúča jednota. Teda ani teraz sa v skutočnosti nemlčí o pastieroch a nehovorí sa o pastierovi preto, že by Pán nenašiel nikoho, komu by zveril svoje ovce. Ale vtedy ich zveril preto, že našiel Petra. A iba v samom Petrovi odporúčal jednotu. Apoštolov bolo viac, ale jednému povedal: „Pas moje ovce.“ Len nech ani teraz nechýbajú dobrí pastieri, len nech nám nechýbajú, nech nám ich Božie milosrdenstvo dá a ustanoví.

Určite, ak sú dobré ovce, sú aj dobrí pastieri, lebo z dobrých oviec vychádzajú dobrí pastieri. Ale všetci dobrí pastieri sú v jednom, sú jedno. Keď oni pasú, pasie Kristus. Veď ženíchovi priatelia nepredvádzajú svoj hlas, ale veľmi sa radujú zo ženíchovho hlasu. Preto teda on pasie, keď pasú oni. A hovorí: „Ja pasiem,“ lebo v nich je jeho hlas, v nich je jeho láska. Lebo aj keď Petrovi odovzdával svoje ovce ako jeden druhému, chcel ho urobiť jedno so sebou a tak mu zveriť ovce, aby on bol hlavou a tamten zastupoval telo, čiže Cirkev, aby boli ako ženích a nevesta dvaja v jednom tele.

Čo mu teda povedal prv, ako mu odovzdal ovce, aby mu ich neodovzdal ako niekomu inému? „Peter, máš ma rád? On odpovedal: Mám ťa rád. A opäť: Máš ma rád? A odpovedal: Mám ťa rád. Aj tretí raz: Máš ma rád? Odpovedal: Mám ťa rád.“ Posilňuje lásku, aby upevnil jednotu. On je teda jeden pastier v nich a oni sú v jednom.

O pastieroch sa mlčí, ale aj nemlčí. Pastieri sa chvália, ale „kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi“. To znamená pásť Krista, to znamená pásť Kristovi, to znamená pásť v Kristovi, a nepásť pre seba mimo Krista. Veď to nebol naozaj nedostatok pastierov, keď prorok akoby predpovedal budúce zlé časy, vravel: „Ja sám budem pásť svoje ovce,“ lebo ich nemám komu zveriť. Ešte bol aj sám Peter aj ostatní apoštoli v tomto tele a v tomto živote, keď povedal on jeden, v ktorom sú všetci jedno: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť, aby bolo jedno stádo a jeden pastier.“

Nech sú teda všetci v jednom pastierovi a nech hovoria jedným hlasom pastiera. Nech ho ovce počúvajú a nech idú za svojím pastierom, teda nie za tým alebo tamtým, ale za jedným. A nech v ňom všetci hovoria jedným hlasom, nech nemajú rozdielne hlasy. „Prosím vás, bratia, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky.“ Ovce nech počúvajú tento hlas, uchránený pred akoukoľvek roztržkou a očistený od každého bludu, a nech idú za svojím pastierom, ktorý hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas a idú za mnou.“