Vo svete viery – Sviatok sv. Petra a Pavla

Bratia a sestry, Cirkev nám dnes stavia pred oči svojich dvoch veľkých hrdinov, svätých – Petra a Pavla. Na základe textov Nového zákona môžeme dosť dôkladne sledovať cestu Petra k viere, ako i cestu Pavla k obráteniu až po mučenícku smrť za múrmi Ríma.

Viera, to je vstup do úplne nového rozmeru života. Taký veľký, taký krásny vstup, že ten, kto ho zakúsil, je pripravený zanechať všetky iné rozmery života, len aby zostal v tomto jednom, večnom rozmere. Z pohľadu rozumu viera je ťažkým úkonom. Rozum je totiž prispôsobený dočasnému životu. Viera zasa prekračuje možnosti, akými človek disponuje na zemi. A tak vo svete viery možno chodiť po vode, čo je z pohľadu ľudskej logiky neprijateľné. Vo svete viery možno zomrelého navrátiť k životu, čo je vo svetle rozumu absurditou.

Dnes svet robí všetko, aby vieru z ľudských sŕdc vyhodil, aby obmedzil horizonty myslenia výlučne na dočasnosť, lebo vtedy sa ľudia stanú konzumní a začnú platiť, a iní na tom zarobia. Taký je cieľ činnosti tohto sveta. Zatiaľ čo vo svete viery je človek pripravený vzdať sa tisícok dobier tohto sveta, len aby sa nevzdal večných hodnôt.

Aké sú základné požiadavky, ktoré sa týkajú vstupu a vytrvania vo svete viery? Prvým je modlitba. Keď je viera milosťou, tak o vieru treba prosiť. Boh ju dáva. On nás uvádza do tohto nového rozmeru skutočnosti tak, ako uviedol Pavla. To bol jeden moment na ceste do Damasku. Svetlo, hlas z neba a pred ním otvorená úplne nová skutočnosť.

Druhou požiadavku je odvaha vykonávať úlohy, ktoré nás prevyšujú. Boh nás vedie k ťažkým úlohám. Často sú to úlohy rodinné. Je to napr. zmrzačené dieťa, ktoré treba milovať tak, ako milujeme dieťa schopné a zdravé. To je zápas s nevyliečiteľnou chorobou, starobou, zlozvykom.

Cesta viery je vždy ťažká, lebo ľahká cesta je iba na mieru našich možností. Cesta viery nás vždy prerastá a pokiaľ sme na nej, dovtedy zápasím s ťažkosťami. Treba však dodať, že po istom čase človek sa už tejto cesty nevzdáva. Tento výstup, toto prekonanie seba, táto skúsenosť Boha, ktorý nám pomáha, je taká pekná, že ľahšiu cestu človek už nehľadá.

Dnes poprosme Boha o vieru pre seba i všetkých svojich blízkych. Poprosme tiež, aby sme nikdy nečakali, že zajtra bude ľahšie ako dnes. To nie je evanjeliová perspektíva. Prosme, aby sme na ťažší zajtrajšok boli pripravení silnejšou vierou. Totiž, ak budeme mať silnejšiu vieru, dokážeme prekonať všetky ťažkosti.

Kristus prirovnal vieru k horčičnému zrnku. Nejde o to, že ono je maličké, ale že je v ňom veľká sila, ktorá dokáže vytvoriť strom. I do našich sŕdc bola vložená takáto sila. Ak modlitbou a pripravenosťou na vykonanie úloh, ktoré nám Boh určuje, dáme do pohybu túto silu, tak budeme udivovať svet, tak ako ho udivil a udivuje dodnes sv. Peter a sv. Pavol.