Lk 8, 41-56

Bratia a sestry.

Nebrať v živote do úvahy fakty – nie je veľmi múdre. Ak niečo neberieme na vedomie, ešte to neznamená, že to neexistuje. Fakty ostávajú faktami, či už ich berieme na vedomie alebo nie. Jednou z tých skutočností, ktoré ako ľudia len veľmi neradi vnímame, je skutočnosť smrti. Akokoľvek sa snažíme o nej nevedieť, tváriť sa, že ona neexistuje, sa jednoducho nedá. Najmä počas týchto dní, keď spomíname na našich drahých zosnulých, keď návšteva cintorínov a úprava hrobov je jednou z hlavných náplní našich aktivít, je jednoducho príliš ťažké, nemožné, nebrať na vedomie skutočnosť smrti. Pravdepodobne všetci máme vo svojich rodinách nejakých zosnulých. Všetci sme smrteľní, a preto skutočnosť smrti sa mocne dotýka nás všetkých.

V slovách Evanjelia, ktoré sme počuli nám evanjelista hovorí o smrti dcéry. Po oznámení, že dcéra je mŕtva Ježiš nevzal slova o smrti na vedomie, ale predstavenému synagógy adresoval slová „Neboj sa, len ver!“  My ľudia skutočnosť smrti musíme vziať na vedomie. Ježiš však nemusí. On je Pánom aj nad smrťou. To je radostné posolstvo dnešného príbehu. Dnešné evanjelium nás učí aj tomu, aby sme si viac všímali Kristove slová, než skutočnosť smrti.

Strach pred smrťou máme všetci. A od neho nás môže oslobodiť jedine Kristus. Jeho slovo nás i dnes zbavuje strachu a nabáda k viere: Neboj sa, len ver! Ver aj vtedy, keď stojíš zoči – voči skutočnosti smrti! Pýtaš sa, v čo možno ešte vtedy veriť? Vo vzkriesenie a vo večný život! Veď Kristus, ktorý nabáda k takejto viere, On sám je vzkriesenie i život.

Kristus nás nabáda k viere, ktorá vyznáva, že smrť je len spánok. Keď Ježiš prišiel k Jairovej dcére povedal jej „Vstaň“, táto udalosť poukazuje na eschatologickú budúcnosť a ktorá zvestuje, že raz každému zaznie „Vstaň“. Z príbehu je napokon zrejmé i to, že medzi mŕtvym dievčaťom a otrasenými rodičmi bol Kristus. On je tým spojivom medzi živými a mŕtvymi. Po tieto dni, keď spomíname na našich zosnulých, nikdy na nich nemyslime bez toho, aby sme medzi nimi a nami nevideli Krista! Ak je On medzi nami, môžeme myslieť na zosnulých v inom svetle. Nie tak ako tí, ktorí „nemajú nádej“. Ale s vierou, že Boh vzkriesi všetkých, ktorí umreli v Ježišovi.

Vzkriesenie Jairovej dcéry bolo viac než iba div. Bolo to znamenie. Znamenie, ktoré hovorí, že Kristus je Pánom nad smrťou. Znamenie, ktoré ukazuje na Jeho smrť a vzkriesenie. Je to znamenie, ktoré je evanjeliom, dobrou správou pre všetkých, ktorí mu veria. Práve Ježišovo vlastné vzkriesenie dáva platnosť a dôveryhodnosť Jeho povzbudivým slovám „Neboj sa, len ver!“ Je to skutočnosť Jeho vzkriesenia, ktorá umožňuje aby sme na našich zosnulých hľadeli ako na takých, ktorí v Božích očiach nie sú mŕtvi, ale spia, aby raz začuli Kristov hlas : Vstaň!