Mt 25, 31-46

Drahí bratia a sestry!

Pamätáte si z hodín náboženstva, aké sú skutky telesného milosrdenstva? Ak nie, tak vám ich pripomeniem.

Hladných kŕmiť; Smädných napájať; Nahých odievať; Pocestných sa ujať; Väzňov vykupovať; Chorých navštevovať; Mŕtvych pochovávať.

Sami môžme vidieť, že slová skutkov milosrdenstva, ktoré sme sa učili na hodinách náboženstva, korešpondujú s dnešným evanjeliom, ktoré sme práve čítali.

V živote sa stretávame s rôznymi ľudskými osudmi. Niektoré nás inšpirujú, iné nás nútia zamyslieť sa nad ťažkosťami, ktoré niektorí ľudia prežívajú. Vieme dobre, že pomáhať chudobným, chorým, núdznym… nie je len o peniazoch. Je to o tom, či si pustím chudobného, pocestného, chorého, odsúdeného… do svojho života a či ja vstúpim do toho jeho.

Vstúpiť do života človeka v núdzi neznamená pripomínať mu jeho ťažký život, či chudobu, zlyhania, alebo chorobu… ale správať sa k nemu ako k hosťovi v domácnosti, ako ku členovi rodiny. Vstúpiť do tohto vzťahu znamená stretávať sa – aby sme sa dotýkali, počúvať životné príbehy a zdieľať ťažké životné situácie. Bolo by skvelé, keby každý z nás venoval pozornosť svojmu chorému, či iným spôsobom núdznemu blížnemu. Veľakrát i ľudia žijúci blízko nás, v skrytosti nesú svoje každodenné problémy. Niektorí sú možno po strate zamestnania, po úraze, chorobe…  a ocitli sa v núdzi. Niekedy stačí len nájsť si pre nich čas, porozprávať sa a venovať sa ich problémoch, ktoré prežívajú.

Žijeme vo svete, kde je čoraz viac chudobných i v bohatých krajinách. Sú v každej, aj v tej najbohatšej krajine. Ak chceme skutočne aj dnes stretnúť Krista, tak sa v odpovedi na sviatostné spoločenstvo v Eucharistii musíme dotýkať jeho tela aj v zmučených telách chudobných, chorých, hladných… Kristovo telo lámané v Eucharistii môžeme znovu nájsť v tvárach a osobách tých najslabších bratov a sestier, keď im venujeme svoju lásku.

Slová svätého biskupa Jána Zlatoústeho sú stále aktuálne: „Ak si chcete uctiť Kristovo telo, nepohŕdajte ním, keď je nahé. Neuctievajte si eucharistického Krista hodvábnymi rúchami, keď potom vonku, mimo chrámu prehliadate tohto druhého Krista, ktorý trpí chladom a nahotou“ (Hom. In Matthaeum, 50, 3: PG 58).

Dnešným evanjeliom sme pozvaní podať chudobným ruku, navštíviť chorých, hladným dať jesť… jedným slovom stretnúť sa s nimi, pozrieť im do očí, objať ich, pomôcť im, aby pocítili teplo nášho záujmu a zbavili sa osamelosti. Ich vystretá ruka je pre nás tiež pozvaním, aby sme opustili svoje istoty a svoje pohodlie, a spoznali hodnotu, ktorú má chudoba sama v sebe.

Raz sa bohatý človek sťažoval priateľovi: “Ľudia ma nemajú radi, vravia, že som lakomec. Ale ja mám v testamente, že celý svoj majetok dávam po smrti chudobným a chorým… tak čo ešte chcú?”

Priateľ sa usmial a hovorí: „Tak to si musíš vypočuť príbeh o krave a prasati. Hovorí prasa krave: „Ľudia hovoria len o tebe, chvália ťa, že dávaš mlieko. Pritom im dávam omnoho viac: mäso, masť, kožu na tašky a rukavice, štetiny, ba i kosti sa zužitkujú a predsa mnou pohŕdajú. Prečo?“ Krava sa na chvíľu zamyslela a potom povedala: „Možno je to tým, že dávam ešte za živa…“

Bratia a sestry, naša viera sa má prejavovať v terajšom živote, v každodenných skutkoch, ktorých cieľom je pomôcť nášmu blížnemu na tele i na duchu. Podľa skutkov lásky k blížnemu budeme súdení a “ťahák” ku skúške do večnosti sme dostali práve v dnešnom evanjeliu a preto je dobré si uvedomiť, ako túto lásku praktizujeme v našom živote. Amen.